Hlasitější než bomby (2015)

Koprodukčná drámaLouder Than Bombsdánskeho režiséraJoachima Trieraz roku 2015 je svojím spôsobom šablónovitým počinom o vyrovnávaní sa s minulosťou aj prítomnosťou, životom v čase a priestore a hľadaním ciest k sebe aj medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi. Príbeh, založený práve na prepájaní rovín minulosti a prítomnosti, sleduje jednu rodinu, vyrovnávajúcu sa so smrťou - samovraždou manželky a matky Isabelly (Isabelle Huppert). Trierovi sa na jednu stranu darí vykresliť komplikovaný vzťah medzi otcom Geneom (Gabriel Byrne) a synom Conradom (Devin Druid), na druhú stranu ale toto zachytenie v zásade nepredstavuje filmovo nič prelomové. Druhý syn Jonah (Jesse Eisenberg) je skôr do počtu, pričom u neho vyvstávajú vlastné vzťahové problémy, ktoré ale v rámci príbehu predstavujú skôr akýsi odklon na "druhú koľaj". Hlavná dejová línia, vystavaná na spomienkach na Isabellu, so sebou prináša dramatickú jemnú hrubosť alebo, ak chcete, hrubú jemnosť, otvára staré rany a vytvára nové, ktoré sa postavy musia naučiť zaceliť. Celková príbehová atmosféra je reflektovaná adekvátnym spôsobom, aj keď predovšetkým v prvej polovici pôsobí snímka dosť nevýrazne. To sa síce postupne zlepšuje, ale ku koncu sa k nevýraznosti opäť vracia. Vplyv na to majú aj herecké výkony, ktoré nie sú nijak svetoborné, pričom, pri všetkej úcte, Devin Druid je naozaj nesympatickou tvárou, ktorá síce do kontextu filmu pasuje, ale nepozerá na ňu dobre.Louder Than Bombsje tak v konečnom dôsledku síce pozerateľným, ale iba priemerným filmom, ktorý sa medzi inými drámami pomerne ľahko stráca. A to najmä preto, že v praxi nedokáže ničím vyniknúť.

Akoby sa autori nevedeli rozhodnúť, o čom tento film vlastne mal byť... o otcovi? o niektorom zo synov? o matke a ako ju vnímajú? až príliš veľa scén, veľa tém, veľa postáv... a veľká škoda, pretože predchádzajúce filmy Joachima Triera dokázali presne to, čo sa tomuto filmu nepodarilo – vyrozprávať intímny príbeh; a podať na záver (jasné/ucelené) posolstvo... toto je skôr zmätený pohľad na určité okamihy z ich života...

Divné... Námet síce veľmi zaujímavý, v podstate aj zápletka, ale ten poeticko-retrospektívny formát mi absolútne neimponoval. A to mám retrospektívne drámy celkom rád, lenže keď to má aspoň nejaký ucelenejší koncept a nie takáto miešanina - jedna spomienka sem, do toho prítomnosť, potom zas nejaká spomienka z úplne iného časového spektra - a napokon je z toho jeden obrovský bordel. Ale inak to mohol byť veľmi dobrý film, stačilo sa len trochu krotiť s tým poetizmom a časovo nekonzistentnou retrospektívou.

Ok, zase niečo temer dokument... Nejaká kača kladie kariéru nad rodinný život - to by bolo v poriadku, keby nemala dve deti. Keď už ich človek má , tak by nemusel svoj život zasvecovať problémom krajín tretieho sveta, pretože nielenže tým nič nevyrieši, ale aj skomplikuje život sebe a svojím deťom. Herci boli dobrí, film nanič.

Meandrující psychologické drama, které se motivy a poetikou z Trierovy tvorby nejvíc blíží jeho opusu magnum, kterým je Sentimental Value. Tady se ale bohužel Joachim ještě trochu zastřeloval a může to být tím zasazením do Ameriky, ale manýra tu bohužel na body vyhrává nad autenticitou.