Himmel ohne Sterne (1955)

"Můj Bůh je mrtev. Možná je ten tvůj stále naživu."Nemecko sedem rokov po druhej svetovej stále pyká, z okupačných zón vznikli dva štáty, oddelené hranicou. Tá, slovami klasika, síce "nie je korzo", ale jej ostraha ešte nie je zďaleka dokonalá a ten, kto sa vyzná, môže jej polopriepustnosť bez väčších problémov využívať. Napríklad dedinčania zarputile kosiaci cez čiaru svoje lúky. Alebo matka navštevujúca svoje dieťa na druhej strane. Pohraničník, ktorý sa citovo zaangažuje navzdory štátnej hranici. Film síce vznikol na západe, ale svoju stranu hraníc zďaleka neidealizuje, tiež sú tam všelijaké pomery, nechýba propaganda, pohraniční ozbrojenci s vlčiakmi, príslušníci cudzej armády, a aj tí, ktorí aktuálny stav dokážu plne využiť k svojmu prospechu. Inak ale situácia neprospieva láske ani rodinným vzťahom, zato je živnou pôdou pre tragédiu. Atmosféra východu (fabrika a nedeľné tance) aj západu (hmotný dostatok v dedinskom koloniále aj detská izba plná hračiek) sa podarila, herecky je to tiež slušné, od malého kovboja po všetkých starých rodičov, zaujal ma aj budúci siedmy statočný Horst Buchholz ako veľmi rusky pôsobiaci soldát na bicykli. Za štyri pľuvance od malého pioniera.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

U filmu Nebe bez hvězd mě hodně zaujalo téma a období, ve kterém byl film natočen, moc jsem totiž toho o době rozděleného Německa, ještě před vytvořením zaminovaného hraničního pásu a před stavbou Berlínské zdi nevěděla. Pokud se tehdy člověk vyznal, mohlo být přeshraniční korzování přece jenom, i když nesnadno, proveditelné. A i když byly některé události, hlavně ke konci filmu, trochu přitažené za vlasy, celkově jsem byla s tou výpovědí doby spokojena. S hereckými výkony taky, dobří byli třeba oba Annini prarodiče, jejichž osud mě dojal nejvíc.

„ES LEBE DIE WELTFRIEDENSBEWEGUNG.”[=NECH ŽIJE SVETOVÉ MIEROVÉ HNUTIE!]-[Tak, to určite]•Sprvoti rodinná, a potom ďalej k tomu i romantickým spôsobom štruktúrovaná dráma, ktorá ale postupne začala čoraz viacej skĺzavať až na úroveň - citového vydierania diváka, kvôli čomu som v podstate začal systematicky znižovať pôvodne vysoko nastavené dojmy, ktoré sa vskutku napokon zastavili až kdesi na priemernej úrovni, čo ma bohužiaľ i o to oveľa viacej [za]mrzí, keďže toto klasické čiernobiele dielo, som právoplatne považoval za "výnimočné", ktoré sa napriek tomu očividne i pre mňa stalo najmä v tom zmysle, ako priam geniálne bolo spracované z pohľadu nemeckého režiséra [s] priezviskomKäutner, ktorý mal túto prevedenú formu v naprostom malíčku, čo sa už ale vôbec akosi nedalo prehlásiť i o jeho rozporuplnom obsahu, z ktorého sa dokonca vykľulo akési „sentimentálne klišé” v rámci miestami úplne nelogického správania sa postáv - [a] pritom si vezmite, že sám rozprávač na začiatku tohto nasledujúceho príbehu, ozrejmil nastávajúcu situáciu v takom ponímaní, že sa proste„nestala, ale mohla by sa stať, ešte teraz,”a tak sa tentoraz opýtam: Na čo vlastne neustále privádzal tieto dve zamilované hrdličky, na pokraj nervového kolapsu, nakoľko to zase ani nebolo nijako extra zvlášť potrebné? → samoúčelné zdramatizovanie výstavbových scén, ktoré žiadny dejový prevrat nepriniesli, ak teda aspoň nepočítam i záverečné rozuzlenie, ktoré ma nenormálne naštvalo!•Škoda premárneného potenciálu, ktorý sa už bude v pásme pod -Oblohou bez hviezd- naveky vekov vznášať; herecké výkony ústredných, nemeckých predstaviteľov, začínajúcich na písmenko "E", ma obzvlášť potešili, lebo na mňa zapôsobili autentickým dojmom, čo sa striedalo s hore pomenovaným nedostatkom, za ktorý ani nemohli, lebo mali tak blbo nastavený scenár.

Príbeh sa odohráva v začiatkoch rozdeleného Nemecka a zobrazuje postavy z oboch strán hranice. V popredí je romantický príbeh dvoch ľudí, ale páčila sa mi komplexnosť spracovania, takže si prídu na svoje aj milovníci iných žánrov. Dobová kritika si všimla mladučkého Horsta Buchholza vo vedľajšej úlohe. Štvrtá recenzia.

Mlade dievca zije u dederonov a on zase v byvalej Nemeckej Spolkovej Republike. Nasledne vznika velka laska, ktora musi prekonat tazke skusky, propagandu z oboch taborov v Studenej vojne, ale i postupne vyrovnavanie sa s hrozostrasnou nedavnou nemeckou minulostou. Nemecka kinematografia je na tom dodnes osemetne s kvalitou, treba ju vsak sledovat - Nemci obcas natocia nieco fakt na urovni   : 77 %