Hanamizuki (2010)

Zápletka o zamilovanom páre, ktorých cesty sa čím ďalej tým viac vzďaľujú jak vďaka odlúčeniu, tak vďaka rozdielnym cieľom v živote, sa mi strašne páčila. Sadlo mi aj civilné spracovanie, ktoré sa na rozdiel od Kórejských romantík vyvaruje bláznivému humoru. A ani sa film nesnaží diváka citovo vydierať, takže keď jednej z hlavných postáv zomrie blízky človek, tak je to podané normálne ako prirodzený vývoj života. Aj ústredné herecké duo musím pochváliť. Obidvaja mi boli sympatickí. Tak prečo dávam len 3*? Kvôli spracovaniu. Na jednej strane sa nesnaží citovo vydierať, ale na druhej strane je to tak civilné až to miestami nudí. Ani fakt prehnaná stopáž filmu nepomáha a kľudne by sa film mohol skrátiť aj o pol hodinu a dejovej stránke by to neublížilo. Skôr naopak. Aspoň by sa zrýchlilo až príliš pomalé tempo. A posledná vec, ktorá mi nesedí, je koncept v ktorom sledujeme vývoj vzťahu v určitých časových intervaloch. Mám radšej, keď sa film odohráva v jednom časovom úseku ako epizódny vývoj vo viacerých úsekoch. Záver pôsobil už trochu vykonštruovane, ale happyend ma tentokrát potešil, takže neľutujem, že som film videl a po čase by som si ho kľudne pustil aj druhýkrát. 7/10.

Je to celkom dobrá romantická dráma. Má dosť dobrý príbeh o múdrej študentke s veľkými ambíciami a priemernom mladíkovi túžiacom po práci rybára, ktorí sa po spoločných strávených chvíľach do seba zamilujú a aj keď im život prinesie mnoho prekážok a dlhodobé odlúčenie, ich city to moc nezmení. Spracovanie je celkom dobré, ale ničím výnimočné. A to je aj hlavným problémom tohto filmu, celý čas sa na to dobre pozerá, táto nadpriemerná dĺžka nie je vôbec žiadnym problémom, nenudil som sa ani na chvíľu, ale nie je tu nič navyše. Sklamal ma už rýchly začiatok vzťahu, miesto toho, aby si k sebe postavy postupne nachádzali cestu sa do seba zamilujú už po pár minútach a potom sa celý film stále drží na tej istej línii. Síce sa občas nájde nejaká menšia alebo aj veľká prekážka a to pri oboch hlavných postavách, ktoré ich život výrazne oplyvnia, ale filmu sa to nijak moc nedotkne, stále to ide v tej istej rovine, chcelo by to nejakú skutočnú gradáciu. Takto je to zase jeden z tých filmov, ktoré si na začiatku nastavia svoju úroveň, v tomto prípade mierne nadpriemernú a tej sa drží celý čas. Jedine až záverečná dvadsaťminútovka je už na tom lepšie, síce dejovo je to stále tá istá úroveň, ale získalo to ten správny náboj. A nanešťastie to až tak moc nefunguje ani po romantickej stránke, na ich vzťah sa síce pozerá dobre, ale nedokázal som im skutočne fandiť, či už kvôli rýchlemu úvodu, no hlavne postave mužského predstaviteľa, ktorá nie je práve najideálnejšia. Herecké obsadenie nie je zlé, najlepšia je s prehľadom hlavná hrdinka Yui Aragaki, ktorá si ma získala hneď, horšie je už na tom jej životná láska, Toma Ikuta to síce zahral dobre, ale jeho postava ma až tak moc neoslovila a na týchto dvoch postavách to celé stojí, síce tu je ešte pár výraznejších postáv, ale možno až na fotografa tu už žiadna nie je dostatočne vykreslená na to, aby som si k nej dokázal vytvoriť nejaký vzťah. Čo sa týka réžie a technickej stránky, tak Nobuhiro Doi už má za sebou aj lepšiu prácu, na úroveň Be with you to nemá, ale inak sa mi to celkom páčilo, len škoda, že celý film nepôsobí hlavne po vizuálnej stránke tak dobre, ako záverečná časť. A podobne je na tom aj hudba, občas sa objaví nejaká skutočne príjemná kratšia časť, ale je toho príliš málo. Určite nie som sklamaný, bavilo ma to, ale nemám žiadny dôvod dávať lepšie hodnotenie a v ázijskej tvorbe už vzniklo množstvo omnoho hodnotnejších predstaviteľov žánru.68%

Tak tohle JE ryzí červená knihovna! Žádný sex (nic proti, ale méně je někdy více), jenom příběh a čistá láska, která přetrvá roky. I když hrdinové ze sebe nesypou vyznání a neslibují si hory doly, tak lásku mezi nimi prostě cítíte. Mnohem důležitější než slova jsou jejich skutky, výrazy tváře… Mám pro romantické filmy slabost a Japonci je umí výborně. Na rozdíl od amerických filmů si u nich ale nebývám jistá koncem. Oni ho tak rádi nechávají otevřený. Naštěstí pro mě tady tomu tak nebylo a z poslední scény mám zimomriavky ještě teď. Jasně že nejde o žádné veledílo, ale to u filmu, který má pohladit na duši snad ani není potřeba.

Klišovité a kýčovité jak Brno, ale zároveň je to krásně natočené a má to pěknou poetickou atmosféru. Kdyby dokázali šetřit v některých pasážích zbytečnými přehrávanými emocemi, mohl ten film vyznívat ještě daleko lépe.

Hezký příběh dvou zamilovaných srdcí, kterým osud nepřál být spolu, i když... Mimochodem moc krásná skladba u majáku.