Gvozdi (2003)

Psychedelický tripoidní experimentální počin, který mi hodně připomínal podobnou japonskou tvorbu ...O ději není třeba vůbec mluvit, důležitá je tu jen a pouze forma ztvárnění snímku. Psychedelické kaleidoskopické obrazce, neustálé blikání, rychlé střihy, detailní záběry, spousta nechutností a bizardních výjevů ... K tomu musím vyzdvihnout nejvíce ale zvukový a hudební doprovod. Naprostá pecka!! Ovšem to a právě to všelijaké blikání různch obrazců může divákovi navodit nepříjemné pocity, mdloby, pocity na zvracení, motání hlavy a nedivil bych se, kdyby z toho nejeden epileptik dostal záchvat... V rámci subžánru je to hodně hodně nahoře, ale bohužel jsem takovýchsnímků viděl už asi tolik, aby mne to zaujalo na plný počet "bodů" ... Nebudu tentokráte psáti "jen pro otrlé diváky", ale spíše JEN PRO ZASVĚCENÉ DIVÁKY. Většina lidí tohle vůbec nepobere ...

Alebo ruský Tetsuo, to bolo to prvé čo ma napadlo keď som to začal pozerať, inšpirácia kultovou japonskou industriálnou halucináciou je tu zjavná. Profesionálny zabiják trpý bolesťami hlavy a tak si do nej nakoniec začne zatĺkať klince. A funguje to, predtým čiernobiely svet je zrazu nádherne farebný, dokonca až moc. Jeden klinec ale nestačí a vedľajším efektom sú halucinácie. Konzervy sú plné všakovakého hnusu, priateľke vyčuhujú z hlavy špagáty, treba pritlačiť! Keď nepomôže ani vŕtačka, príde na rad konečné riešenie - cirkulárka a kliešte. Mozog v prdeli a konečne je pokoj!!! Ak by som mal odporučiť nejaký ruský film bola by to táto klincovačka aj keď je to záležitosť pre úzky okruh ľudí.

Shevčenko s Iskanovom sa dali dokopy a výsledkom je ťažko premakaný industriálny morbid , na ktorého pozadí sa premietajú husté obrázky podmazané podmanivou zvukovou stopou, až máte pocit k vyvrhnutiu. Je to další zo série huminoidných (rozumej humusných) filmov, pričom záverečný akt s muzikou skutočne stoja zato!

Tak to bolo niečo. Šialený film od šialeného rusa. Na začiatku nám ukazujú muža, pravdepodobne policajta, ktorý sa vrátil domov zo služby a popadli ho silné bolesti hlavy, ktoré nemohli prestať. Tabletky nepomáhajú a tak si vyberie radikálnejšiu možnosť ako sa tej bolesti zbaviť. Pribíjať si klince do hlavy... Film je to totálne depresívny, najmä prvá čiernobiela časť, ktorá nemá najmešiu chybu. Vidno ešte, žiaľ, istý amatérizmus, čo bolo asi to jediné čo mi vadilo. Zaujímavá hra s farbami a podivnými obrazmi doplnená hudbou, ktorá tu hrá skutočne dôležitú úlohu. Miestami to znie ako v Mulholland Drive od Badalamentiho. Inokedy je tam parádny dubstep. No proste Andrey Iskanov sa má ešte čo učiť, ale je na veľmi dobrej ceste.

Amatérska rarita s originálnym a fantasticky neurotickým námetom a výrazným, hoci mimoriadne lacným audiovizuálnym poňatím. Kto neuvidí neuverí. 2,5*