Gabbe (1996)

Kombinácia autentického vidieckeho života a metaforického, autorského prístupu k látke. Čiže ak chcete, môžete to nazvať gýčom, alebo sa nechať unášať krásnymi obrazmi a jednoduchým príbehom. Alebo to nazvať zjednodušene iránskou Farbou granátového jablka. Film je viac silný v jednotlivostiach než v celku, viac si z neho zapamätáte konkrétne scény, napríklad vyučovanie o farbách prírody alebo asociatívnu montáž tkania koberca s hrabaním kopýt. Gabbe vzhľadom na krotkú stopáž ubehne veľmi rýchlo a tak jej silné obrazy nezačnú byť únavne repetetívne.

Poetický film zaradený do zoznamu1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorý, ktorého poetika mi veľmi nesadla (a to mám inak tento druh filmov celkom rád). Po obrazovej stránke je to nepochybne krásne dielo, po stránke obsahovej ma na ňom ale akosi všetko iritovalo: upišťaný šibnutý dedko, čo buď neustále narieka, alebo zavýja, starý chumaj, čo sa rozhodol, že sa ide ženiť, vydajachtivá mladá dievčina s odpudivo namachleným obočím, či to názorné vysvetľovanie, ktorá farba je ktorá (kto má byť akože cieľovou skupinou tohto diela?).

Barvité vyprávění o kobercích propletené s osudy jednoho strýčka, starší dvojice a mladé dívky na vdávání. Především díky hrátkám s barvami a střihem zajímavý zážitek, který maličko kazí nevýrazný konec.

http://www.spiritualityandpractice.com/films/reviews/view/1574http://www.imdb.com/title/tt0116384/reviews?ref_=ttexrv_sa_3

Nebýt vizuální stránky filmu, tak půjdu s hodnocením nejspíš ještě níže než na 33%. Možná kdybych po shlédnutí filmu počkala na besedu s panem Makhmalbafem, tak mi některé pasáže objasní, ale takhle to pro mně byl docela nudný a evidentně moc nepochopený filmový zážitek.