Džošú 701gó: Sasori (1972)

Vážna hudba ku veľkým vlnám lámucim sa o útesy, trademarku Toei production. Začína sa pochvalou dozorcov, ktorá preruší siréna. Vidíme umenie režiséra, keď strihne obraz rýchlo na viaceré skupiny tvárí. Hneď vidíme, že na úteku trsmi trávy sa na kamerách nešetrilo, ako to bolo vo WiP filmoch s Pam Grier, ktoré navyše začínali ľahkovážne alebo trochu nudne. Tu ideme ani nie po prvej minúte hneď do akcie podporenej vizuálom viacerých uhlov pohľadu (viacerých kamier, neskôr sa pridá aj pohľad cez transparentnú podlahu, či otáčajúca sa dynamická kamera pri kopaní jamy) aj audiom. Sebaobrana pred psom palicou nie je úplne šťastne zobrazená. Herečka hlavnej hrdinky je správna badass. Toľko nenávisti, čo má v očiach, neuvidíte u žiadnej ex. Nepotrebovala by ani flashback na podkreslenie jej postavy, kde tvorcovia zobrazujú vlajku Japonska ako rozširujúcu sa krvavú škvrnu po plachte. Aj vo flashbacku však tvorcovia ponúkajú hlavne formálne zaujímavé scény, na ktoré sa je radosť pozerať. Názov filmu prichádza v správnej minúte a úvodné titulky spolu so songom naladia. Úžasná je aj hra svetla a tieňa v temnici na samotke. Film si rýchlo diváka získa obsahovou zábavnosťou a vysokou formálnou kvalitou, ktorá okrem kvalitnej kamery zabieha aj do štylizácie postáv hororov pri krvavých útokoch (splatter a ružové a červené svetlá pri vzbure sú geniálne) a ešte viac tým zvyšuje formálnu kvalitu filmu. Niektoré veci sú tu vyšperkované ako z komixu. Královská podívaná.

Meiko Kadži poznáme asi najviac z duológie Lady Snowblood. Je stvárnenie Matsu v sérií Female Prisoner sa nesie v podobnom duchu. Máme tu silnú ženskú hrdinku, veľa krvi a dejové zvraty takže sa jedná v zásade o taký malý exploitation. Film sa nebojí ukázať nahotu, má veľmi funkčné budovanie - hoci koniec je v tradícií podobných filmov zbúchaný len aby sa nepovedalo, má to ústrednú melódiu, ktorá krásne popisuje vnútro hrdinky a výbornú výpravu. Či už divadelné alebo filmové postupy sú tu zvládnuté na jedničku. Ak teda oželiete facky do vzduchu, namiesto úderu priloženie palice na telo, a občas nejaký ten motúzik pri praktických efektoch. Nebráni sa to prehrávaniu ani akejsi snahy o hĺbku, ktorá je síce úsmevná, ale ako si sem patrí. Predsa len hlavná hrdinka dokáže aj nemožné na svojej ceste za pomstou. Ak vám takýto druh filmov nevadí, tak budete nadšení. Je tu všetko čo sa dá na tomto žánri mať rád. (Scéna s policajtkou je top). Ak vám takýto žáner nič nehovorí, asi vás to bude dosť štvať. Som zvedavý kam sa séria bude uberať.

První opravdu velký herecký úspěch Meiko Kaji a zároveň režijní debut Shunyi Itoa. Je sice hezké tepat film za nedostatečnou realističnost apod., ale orientovaní jednici vědí, že jde o remake komiksu, který se své předlohy poměrně věrně drží, tudíž je to podobné jako vyčítat nedostatek realističnosti např. Sin City. Mix ženského vězeňského filmu a snímku o pomstě - zajímavé je, že fáze pomsty probíhá až ca poslední čtvrthodinu a nejvíce práce s ní měl zjevně střihač (a poměr času, který bývá jednotlivým dějovým částem přiřazen, je zde v podstatě zcela obrácen). Výborná je titulní píseň (Meiko jí dokonce otevírá svoje "Best of...") i výtvarná stylizace, pobaví Fumio Watanabe v roli šéfa věznice i Isao Natsuyagi jako zkorumpovaný příslušník protidrogového. Pokud diváci od filmu neočekávají něco, čím se nesnaží být, neměli by být zklamáni.

Na toto som narazil úplne náhodou a nakoniec som si zohnal celú sériu. Režisér vie, podobne ako jeho ďalší japonský kolegovia, natáčať veľmi pekné až halucinačné zábery, s dejom je to samozrejme o dosť horšie. Našťastie sa tu stále niečo deje a nestihol som sa nudiť. Meiko Kaji za celý film povie dohromady možno tri vety, ale keby sa pohľadom dalo zabíjať tak ľudia okolo nej by padali ako muchy. Jej pohľad je horší ako peklo, dokonca horší ako môj učiteľ matiky, ktorý zarputilo odmietal pochopiť že moje schopnosti stačia maximálne na malú násobilku. Nejaké emócie však vydolovať z diváka nedokáže lebo je to celé vlastne o ničom, naviac s postupom času stále absurdnejšie a ona v podstate len tak chodí, mlčí a všetko okolo nej sa deje tak nejak samo. Úsmevná je scéna v ktorej jedna väzenkyňa švihne po bacharovi lopatou, tá presviští 10cm od jeho hlavy a následne ho zalejú potoky krvi. Znásilňovanie bacharov vzbúrenými trestankyňami je taktiež pozoruhodné. Hodnotenie dvíha hlavne ten vizuál, kukuč Meiko Kaji a jej pesnička.

Prvý diel série filmov Female Prisoner s Meiko Kaji nedopadol vôbec podľa mojich očakávaní. Pred filmom som nevedel do čoho idem, videl som len plagát. Len som tušil podľa názvu, že pôjde o niečo vo väzení. Tak som si to pozrel a už v priebehu filmu som bol sklamaný. Je to vlastne WIP a revenge movie v jednom. WIP filmy nepatria medzi moje obľúbené, ale keď nieje čo pozrieť tak si rád pozriem aj tie. A filmy s témou pomsty tie proste milujem.Female Prisoner #701: Scorpionje len slabší odvar z týchto filmov. Vidno, že to je veľmi nízkorozpočtový flick čo sa dosť výrazne podpísalo na kvalite. Je tu jedno slabšie znásilnenie, ktoré môžem porovnať s nedávno videným remakeom The last house on the left a kto to videl tak vie, že to za veľa nestálo. Tu je to podobné. Potom niektoré triky sú skoro ako od Edwarda Wooda čo dosť zamrzí človeka, ktorý sa vyžíva vo filmových brutalitách a gore scénach. Ale asi najviac ma sral ten príbeh. K hlavnej postave Matsu som nemal vôbec žiaden vzťah, bolo mi úplne jedno či ju zabijú alebo znásilnia. Keby sa odstránil tento nedostatok tým, že by sa viac zapracovalo na charakteroch postáv bolo by to omnoho zaujímavejšie. Jedno plus dávam, že tu vôbec neukazovali ženy vo väzení svojich bobrov :)