Dvě paní Carrollové (1947)

Barbara Stanwyck a Humphrey Bogart v jednom filme, to je ako noirovský Batman vs. Superman. Humphreymu som po väčšinu času mal problém veriť vyšinutého maniaka, ale záverečná pätnásťminútovka bola výdatná, s pomaly až hororovou atmosférou. A malá hyperinteligentná Ann Carter bola strašne zábavná (akoby z oka vypadla Trudi Fraser z Once Upon a Time in Hollywood).

To podstatné sa začína diať až v druhej polovici filmu, dovtedy je to veľmi nudná a prílišne všeosvetľovacia dráma o rodinke maliara. Viac som pozeral na hodinky než na film. Až v druhej polovici vyvstávajú otázky, čiastočná mysterióznosť s veľmi silným záverom, v ktorom sa Bogart mení na zabijaka. Výborná je scéna zo závesom, v ktorom antihrdina pripomína aj za zvkuku búrky a dažda Drakulu. Krásne atmosferický moment. Škoda preto, čo opät musím pripomenúť, že to predtým je nudné. Nie celkom mi sadlo obsadenie, Stanwycková mi ako žena bola v každom filme nesympatická, tu to nie je výnimka a Bogart sa na rolu romantického manžela striedajúceho partnerky, ako je nám na začiatku predostrené, vôbec nehodí. Pred záverom, v ktorom sa odohrá jedná vražda a k druhej sa schyľuje - tam už je doma, tam mu verím všetko. Celkovo dosť nevyvážená dráma.

„Dve pani Carrollové” , keď jednej akurát už skoro sviečka dohára, a tak ju čochvíľa druhá, plne nahrádza, Sally Morton sa nazýva, že s egocentrickým maliarom Geoffreyom Carrollom, ju zvláštne puto spája, keď zároveň k tomu, i nevlastnú dcéru Beatrice, automaticky získava, ale bývalý snúbenec-právnik, sa zrazu hlási, no aj ďalšia sokyňa sa znenazdajky ohlási, prapodivný reťazec postáv vzniká, ktorý divnými vzťahmi doslova preniká, že vôbec nič nie je tak, ako sa javí, pričom i čudný chlapík s jazvou na tvári sa objaví, hlavnú postavu neustále vydiera, či aj miestny doktor whisky vo veľkej obľube má, a tak je to teda poriadne zamotané, kedy finále bude strašne poddajné. Dalo sa to asi očakávať, ale museli sme si na to ešte malú chvíľu počkať... / Poddajte mi prosím vás pero, chytá ma básnické črevo, alebo písať v hádankách sa oplatí ? Bogart so Stanwyck sú naprosto úžasní, že úžasnejšími už viac byť ani nemôžu. Z časti je to predvídateľné, ale to je odpustiteľné, lebo nakrútené nadpriemerne to bolo, a to ma väčšinou vždy priláka, akonáhle zbadám údaj z čias klasického Hollywoodu, srdce mi hneď šťastím podskočí. Treba si to vážiť, že toto zlaté obdobie všetko preváži. Len mi skúste uviesť aspoň jeden príklad zo súčastnosti na Bogieho a Barbaru, čo by vás aspoň napadol ? Mňa nenapadá vôbec nič ! Takí herci, herečky, akými stále sú aj dlho po smrti, takí už nikdy viac nebudú !

Nijako prevratný námet, ktorý sa objaví pomaly v každej druhej kriminálke alebo thrilleri, no málokedy je tak kvalitne spracovaný so skvele budovanou atmosférou. Avšak to, čo robí z tohto filmu nadpriemerný zážitok, je ústredná herecká dvojica. Hlavne Bogart je priam diabolský, pre tieto úlohy bol ako stvorený a v takejto pozícii ho máme najradšej. Barbara tu už mala štyri krížiky na krku, no je to jeden z posledných filmov, kde ešte vyzerala úžasne...

Vynikajúce! Konečne som po cca 350 noiroch vzhliadol vôbec jedinú spoluprácu noirových ikon: Stanwyck - Bogart. Gotická atmoška na výbornú: veľký dom, nervný umelec a jeho vyčerpaná nová žena s migrénami, zamknutá izba, hustnúca atmosféra, neustály dážď či pískajúci vietor za oknami. A mlieko! Prižmúrim oko nad príbehom, ktorý mohol byť prepracovanejší a (za toho "drakulovského" Bogieho a Waxmanovu drásajúcu hudbu) idem do plných. Bavil som sa kráľovsky! UPDATE po roku a pol: Vzťahy medzi postavami mohli byť vzhľadom na minutáž 100min prepracovanejšie a dávkovanie informácií rafinovanejšie – ale to je asi jediná výtka. Za zmienku z vedľajších figúrok stoja "hitchcockovsky" milé postavičky - popíjajúci lekár a na svoj vek inteligentná dcéra. Finále je proste úžasné: napínavé, komické i hororové zároveň, skvelo gradujúce aj vďaka spomínanej hudobnej zložke. Mám rád celý film, ale vďaka záverečnej 15-minútovke zostávam na 5* aj po druhom pozretí.