Do boje (2018)

S Francúzmi je to ako na hojdačke. Raz natočia kvalitnú drámu s neskutočným presahom a inokedy zas priemernú, na ktorú človek rýchlo zabudne. Toto je ten druhý prípad, čo je škoda vzhľadom na samotný námet. Tento snímok bol neskutočne toporný bez akýchkoľvek emócií a dramatizácie deja, v podstate to bola len nudná konverzačka rozoberajúca postoje a záujmy zamestnancov a zamestnávateľa a po pol hodine už mi tie jednotvárne hádky brutálne liezli na nervy. Čakal som od toho podstatne viac. 40 %

Tak taketo filmy mam rad - automobilka podpise dohodu zo zamestnancami na x rokov, potom sa ma vyroba skoncit ... a zamestnanci bojuju za zachranu svojej prace, lebo si s firmou stotožnili svoje zivobytie. Stefan Brize ako reziser tymto natocil svoj najlepsi film, ktory ma perfektne tempo, namakane dialogy, kde obycajne prevazuju, ale zaroven o nieco ide ... skoda ze z hercov som nikoho nepoznal a ten zaver bol trochu ... pripaleny. Za mna vsak hovorim jednoznacne, ze taketo filmy mam rad : 78 %

Francúzi stále iba stávkujú, majú to v krvi a dosť sú pri tom dosť emotívni. Podobne je to aj vo filme Do boja, ke hlavný hrdina vie, v čom tkvie problém a nemieni ustúpiť. Asi má teda pravdu, len vysvetľujte Slovákovi, že odstupné 25 tisíc eur, respektíve možnosť dosiahnutia až štyridsiatky nestojí za reálne zvažovanie straty nejakej tej hrdosti. Film tak lepšie ako na ideologickej úrovni funguje ako reportážna štúdia priebehu jednej stávky a toho, akým spôsobom sa dávajú vyjadrenia do médií, tu Do boja pôsobí až ako paródia na politiku. Parodicky pôsobí aj scéna s limuzínou, naopak úplne o veci mi pripadal kvázi šokujúci záver.

Dokumentárne ladené dielo, s roztrasenou kamerou v dave a s často strihnutými scénami do päťsekundovej čiernej s duniacim hudobným motívom.
Divák tuší, že hlavnú postavu z toho porazí, čo sa aj nakoniec stane, a to doslova. Po 20 minútach človek vypne, lebo akosi cíti, že hádky či škriepky medzi zamestnancami či odborármi nikam nebudú viesť. Naprosto zbytočný film.

Tak nejak si nedokážem predstaviť, že by podobný film natočil niekto iný ako Francúzi. Každopádne je to BOMBA - a vôbec nerozumiem tomu, prečo to v Prahe premietalo iba jedno kino - aj to v Radotíne - a jediný krát (preto som 21. čo hodnotí a 1. kto komentuje!) DO BOJA! by pritom mal byť POVINNÝ film na školách alebo kde... Konverzačná dráma o štrajku robotníkov z automobilky, ktorú chcú majitelia koncernu zatvoriť kvôli "nekonkurencieschopnosti" - rozumej dividendám akcionárov nižším, než bola ich predstava - s neuveriteľným vnútorným napätím, ktorej správne načasované filmové momenty dávajú strhujúcu silu. Surová realistickosť a ohromujúca civilnosť hereckých prejavov aj dialógov DO BOJA! pôsobí až dojmom dokumentárneho filmu, čo ešte podtrhuje skutočnosť, že mnohé postavy hrajú akosi samy seba. Ukazuje, že pevným postojom a jednotou je možné niečoho dosiahnuť aj drvivú skutočnosť, že proti nenásytným oligarchom, ktorí na svojich zlatých lodiach zdivočelého kapitalizmu ženú svet do záhuby, aj tak tých 99 % menej šťastných, "obyčajných" ľudí, zmôže iba málo. Obidva póly sú zázračne vyvážené a na konci sa môžete rozhodnúť, ktorému z nich sa chcete prikloniť. Osobne som zostal nerozhodný - tak bojovať alebo je to márne, zabojovať trošku, symbolicky a potom ustúpiť, dohodnúť sa, poddať, kým sú na nás dobrí ? Takýto otvorený prístup nútiaci diváka vyliezť z ulity k aktivite, zamysleniu, je veľmi podobný nedávnemu ZJAVENIU, kde takisto plejádu fantastických hercov viedol charizmatický Vincent Lindon. Tohoto francúzskeho Mela Gibsona sledujem odteraz ako ostriež! Inak k celkovému dojmu z filmu okrem prvotriednej filmárčiny, schválne pôsobiacej neučesaným dojmom: Toto je to, čo čaká aj nás, keď skončí konjunktúra. A tá veru rozhodne jedného dňa skončí, milí priatelia - a ten deň už nemôže byť veľmi ďaleko... Preto DO BOJA! - alebo radšej nie ?