Děti těch druhých (2022)

Typická sociálna dráma z krajiny galského kohúta, ktorej tvorcovia sú majstri v podobnom duchu kreácie filmov. Tentoraz je to o žene, ktorej tikajú biologické hodiny a ona stojí pred dilemou. Je to o zaujímavých dialógoch, jemne vyostrenej a utrápenej atmosfére, ale zároveň o sile lásky a rodiny. Virginie Efira je veľmi sympatická herečka, takže pozeralo sa na to dobre. Opäť ako u väčšine francúzskych filmov mi tu ale chýbal rozmer zapamätateľnej emócie. 65 %

Dilemu mať, či nemať dieťa rieši asi veľa žien okolo štyridsiatky. Nájsť si rozvedeného muža s dieťaťom, ktorý má šancu dať svoj vzťah s bývalou znova dokopy, nemusí byť tá najlepšia voľba. Našťastie má Rachel aj svoj profesionálny život učiteľky, ktorej nie sú ľahostajné životy jej žiakov -detí tých druhých.70%

Rebecca Zlotowski empaticky rozpráva príbeh pohľadnej štyridsaťročnej bezdetnej a slobodnej ženy, ktorú trápi to, že je bezdetná a slobodná. A možno ju trápi to, že ju netrápi, že je bezdetná a slobodná. Každopádne sa rozhodne konať, i keď nevie, či už nie je neskoro. Snaha sa rozhodne cení a pri jej vzhľade a príjemnej povahe nie je problém si nájsť priateľa. Lenže málokto je v tomto veku bezdetný a slobodný, že. Príjemná, uveriteľná psychologická dráma, ktorá ale nechce deptať, len príjemným spôsobom rozprávať o tom, čo množstvo žien, ale aj mužov, trápi. Film ale nedokáže skutočne strhnúť a isté momenty sú menej uveriteľné, kedy mohol príbeh dospieť ku skutočnej kríze, avšak radšej sa vyberie zmierlivejšou cestou.

Bojoval jsem s tím kvůli tomu, že navzdory detailnímu a citlivému proklesení ústředních postav, jejich vztahu i snahy o uchopení jejich odlišných prostředí, to je zkrátka film, jehož téma je mi tak strašně jedno, že bys brečel. A ty postavy pak i přes veškeré upřímné pokusy dát jim nějaké charakterové pozadí jsou vnímány primárně optikou toho tématu. Překvapivě to pro mě ale vytáhl epilog, který se k protagonistce zachoval hrozně hezky i když vlastně byl v kontrastu s tím o čem ten film dosud vlastně vyprávěl. Zároveň díky němu na mě působí Děti těch druhých jako jeden ze vzácných skutečně emancipačních filmů.

Les Enfants des autres od Rebeccy Zlotowski je na jednu stranu hezký a sexy příběh osudové lásky, na druhou stranu se táhne jako kšandy Sidneyho Greenstreeta. Krátila bych o půl hodiny. Virginie Efira je nádherná a Roschdy Zem je hotové dvojče Sergeie Barracudy, akorát bez těch tetovaček a blbých keců. Jak poznamenal Marek Čermák, "Zlotowski mi připomněla, že už bych měl domů."