De aanslag (1986)

Netradične zaujímavý charakter človeka, ktorého tragické zážitky z detstva, počas okupácie Holandska Nacistami, zasahujú pozvoľna až omnoho neskôr v dospelosti. Niekomu sa odkrýva budúcnosť, hlavnej postave však minulosť, hoci o to spočiatku ani veľmi nestojí. Pochváliť musím herecké výkony, ktoré u holandských filmov, zväčša teda režiséra Veerehovena, častokrát nie sú štandardom. Možno záver si pýtal silnejšie vyústenie, zvrat by bol už prekvapením. Stopáž by si zasa žiadala trochu skrátiť. Réžia Fonsa Rademakersa však šlape dobre a historické udalosti i prostredie pôsobia dostatočne vierohodne.

Film je spracovaný podľa rovnomenného románu holandského spisovateľa Harryho Kurta Viktora Mulischa (nominant na Nobelovu cenu za literatúru). On osobne prežil druhú svetovú vojnu v období dospievania, keď v roku 1939 mu bolo 12 rokov. Jeho otec bol po vojne stíhaný ako kolaborant, nacistický spolupracovník a vďaka nemu sa jeho mama s bratom dostali von z transportu židov do koncentračného tábora. Opisovaný príbeh sa v Haarlemu skutočne stal dňa 25.10.1944 kedy holandský odpor popravil holandského policajného dôstojníka, člena nemeckého Sicherheitsdienst (odbočka gestapa) Fake Krista a aj odvetné opatrenia jednotiek SS boli obdobné ako vo filme. Takže historická pravdivosť takmer 100%. Neutrálne Holandsko neodolalo tlaku Nemeckého wehrmachtu a 15. mája kapitulovalo, dostalo sa pod nemeckú okupáciu, ktorú riadil Reichskommissariat pod vedením rakúskeho nacistu Arthura Seyss-Inguarta. Pod jeho velením bolo z Holandska deportovaných 107 tisíc židov, ktorých predávali za jednu osobu v hodnote 7 Holandských zlatých (domov sa nevrátilo 102 tisíc) a v ich bytoch sa usadili informátori, ktorí ich dostali ako odmenu za udanie. V každom holandskom meste bola nemecká veliteľská kancelária, ktorá mala okruh platených informátorov. Holandsko malo na počet obyvateľov najviac informátorov v západnej Európe. Každý druhý Holanďan bol spolupracovníkom alebo zradcom. Niekoľko sto tisíc Holanďanov pracovalo na nútených prácach v Tretej ríši. Zákonite, že aj v tejto okupovanej krajine bol veľmi aktívny vnútorný odpor. A o tom je aj tento film. Príslušníci odporu sa rozhodli pre atentát na jedného z najvplyvnejších a najsurovejšieho policajta, konfidenta s nemeckým komisariátom Fake Ploegom. Zastrelili ho v Haarlemu pred domom rodiny Kortewegových, tí pred obavou o svoj život pretiahli mŕtvolu pred dom Steenvijkovcov. Jediným preživším po krvavom masakri bol najmladší syn Anton, ktorý celý svoj život pátra po pravde. Film "Atentát" nie je o druhej svetovej vojne, ale celý dej sa odohráva síce po vojne, ale úzko súvisí s 2. svetovou vojnou. Odohráva sa v jej závere, kedy už časť Holandska bola oslobodená a tá druhá na svoje oslobodenie kanadskými vojakmi ešte len čaká. Vo filme ide hlavnej postave o hľadanie pravdy z minulosti a prístup k nej je veľmi zdĺhavý a ťažký. Holanďania filmy z osudových udalosti 2. svetovej vedia točiť. Tento film patrí medzi tie výborné a pokojne by som k nemu priradil aj Čiernu knihu, 2006 prípadne Soony Boy, 2011.

Trochu staromódní styl. Zápletka se vyjasní až na konci. Melodram sedící na Oscara.(70%)

Ale jo, asi bych ocenil kratší stopáž, ale jistá dramatičnost a gradace k nalezení určitě je.

Evokatívne herecké výkony a dobrá réžia vytvorili film, ktorý je zároveň uveriteľný a srdcervúci. Film je dlhý, ale je napínavý, s mnohými myseľ provokujúcimi momentmi. Autorom scenára je Gerard Soeteman. Snímok, na ktorý je ťažké zabudnúť. Film bol natočený podľa románu Harryho Mulischa.