Dávajte si pozor! (1990)

Zase film, ktorého hlavným účelom bola asi exotická dovolenka za peniaze producenta, tentoraz na Veľkonočné ostrovy. Natočili tam jednu krátku a zbytočnú scénu, zvyšok je scenáristická nuda s vidinou veľkého umenia. Veľké umenie sa nakoniec nekonalo, len prehliadka obrátenej pyramídy a zopár nesúvislých filmárskych nápadov, ktoré ale nevytvorili zmysluplný celok.

Film z poprevratového obdobia, kedy sa už síce mohlo, ale ešte sa nevedelo čo. Dobrý nápad o týpkovi, ktorý sa zapletá do neistoty, podozrievania a paranoje až mu z toho prepne je spracovaný so striedavými úspechmi, skvelé scény sú striedané slabšími a niektoré, prehnane výpravné alebo už necenzurované odvážne momenty pôsobia ako päsť na oko. Takáto rozháranosť ale celkom zodpovedá dobe vzniku, kedy sa porevolučná eufória pozvoľna stretávala s triezvou realitou. Potešia herecké výkony aj dobové zábery.  P.S. Videl som to ako šarvanec v televízii asi v roku vzniku a najviac mi utkvelo v pamäti, ako sa Zednikovičov znudený syn, čítajúci zdravotnícku brožúrku v nemocnici spýta "Čo je to pošva?".

Dá sa na to pozerať... no skôr kvôli Bratislave zo začiatku 90. rokov. Sledovať miestnych, dopravné prostriedky, módu, no aj interiéry, to tak stojí za zmienku. Feeling z filmu je skôr taký, že sa v ňom skúšalo všetko možné. Prišla sloboda prepašovať do filmu hocičo, takže ako porevolučný film obsahuje, samozrejme, nahotinky. No aj kopec scénok, ktoré do celkového vyznenia filmu nepatria, ale tak keď už je tá sloboda... A tak príbeh o týpkovi, z ktorého sa stane paranoik a začne odpočúvať všetkých a všetko, je len akýmsi pozadím pre chúťky a skúšky Heribana a Slováka.

Začínalo to veľmi dobre, no neskôr to stratilo ten správny švih a začalo to smerovať nevedno kam. Toto je ten typ tvfilmu, ktorý určite nemôžem hodnotiť 5 hviezdami. Proste mi to nejako moc nesadlo. Miestami pritiahnuté za vlasy. Čo však musím oceniť a v čom som sa vyžíval bolo, že niektoré zábery pochádzajú z budovy rozhlasu.

O tomto šite (po arabsky šíte) sa nehovorilo len v istých kruhoch ako o pokračovaní divácky úspešnej jednotky režiséra Dušana Rapoša, ako naznačuje brasekov komentár. Bol to všeobecne známy fakt. Očakávania boli veľké. Dobové články a rozhovory v rádiu aj telke naznačovali prekonanie trendu jedničky, čo sa vtipnosti týka. Výsledkom však bolo a je len malé ušmudľané NIČ. Tento film som videl nedlho po jeho vzniku. Už vtedy ma ponurá, bezhumorná nálada celého diela o fúzatom drbkovi, čo furt riešil ženu a všade nadrbával ploštice totálne iritovala. Tak som si dal masochisticky po cca dvadsatiach rokoch opakovanie, a výsledok? Hlúposť, snažiaca sa hrať na vysoké umenie humoru. Jedinou zaujímavosťou sa mi z odstupu času javí zobrazenie exteriérov ulíc centra Bratislavy začiatkom 90. rokov a dobové interiéry. Dialógy znejú, akoby boli robené len v štúdiu, s minimálnym emočným zafarbením. Číre zúfalstvo. Prostredie mi bolo cudzie (rozhlasové štúdiá, umelci, prezident Schmitzer - ktorý hral Václava Havla, Veľkonočné ostrovy). Narýchlo zmotaná kokotina, ktorá zrejme vznikla ešte na sklonku Jakešovsko-Biľakovsko-Husákovej éry, ale poprevratovou zmenou pomerov to malo šancu nabrať iný rozmer. Nabralo. Smer debilózie. Navyše krásny prirodzený tvrdý trnafský prízvuk Viktora Kubala mazňavo šušľavo nahradil hlas uctievaného barda Novej scény. A tak podobne. Oľga Feldeková ako dramaturgička totálne zlyhala. Katastrófa. Aspoň si režiséri s blízkym okruhom známych dokonale oddýchli na ostrovoch s kamennými hlavami. Poznámka. Z ohlasov v tlači: "bezvýrazná tragikomédia Dávajte si pozor! absolútne zapadla." (Miloš Krekovič, SME, 14. marec 2013, článok: Ako vzniká hit: Utekajme už ide!)". To je ten správny výraz: táto tragikomédia nemá žiadny výraz!