Číslo sedmnáct (1932)

Hitchcocka som mal v mladosti rád, čo pri vtedajšej konkurencii nebolo takým problémom. Postupom čas v mojich očiach upadal, pretože som v jeho filmoch namiesto tvorivej ľahkosti videl toporné úsilie, ktoré potom plnilo stránky filmových časopisov. Vo všeobecnosti si myslím, že sa okolo Hitchcocka robilo viac rozruchu, než si svoji dielom zaslúžil. Preto som aj k Číslu sedemnásť pristupoval s patričným dešpektom a nesklamal som sa.

Asi jeden z najhorších Hitchcockových filmov čo som videl. Nech sa pán režisér nehnevá ale toto prestrelil. Bol to slušný námet, kde Hitchcock opäť nahnal ľudí do malého priestoru a tam sa odohráva celý dej, ale buď mi tak nesadli herci, alebo priestor opusteného domu. A o závere radšej pomlčím úplne, pretože ten akčný koniec nie je Hitchov šálok kávy.

Hitchcock a jeho filmová reč a forma. O tom to je, pretože zápletka s ukradnutým náhrdelníkom ani v roku 1932 neprepisovala scenáristické učebnice. Prvej polovici dominuje striktná vertikalita, pretože postavy chodia/bežia hore/dole schodmi, pekne točitom a snímanom pomocou tieňov, aby sme sa cítili pomaly ako v horore. Tej druhej dominuje zase prísna horizontalita a to nie hocijaká; ide sa veľmi rýchlo autobusom, vlakom a končíme na lodi. Niektoré súboje sú nakrútené ako groteska a miniatúry sú skrátka kúzelné.

Na konci nás Hitch kŕmi tým, že mestský autobus v pohodičke s niekoľkominútovým meškaním dobieha vlak, ktorý si to valí ozlomkrky k trajektu. Asi chce narýchlo spasiť film poriadnou akciou, no nevydalo. V úvode nás pozve do domu, v ktorom sa postupne zíde sebranka na štýl "z každého rožka troška". Na krátku stopáž sa nám predstaví celkom slušný počet postáv, no divákovi sú všetci do jedného ľahostajní. Nie je komu skrátka držať palec, lebo zápletka sa len pomaly odvíja, takže dlho nie je jasné o čo vlastne pôjde v celej snímke. Je to celkovo dosť kostrbatá story a tak zaujmú režisérove hrátky s tieňmi a slušná akcia, hoc aj s maketami vlakov pre finálnu zrážku, ale predsa je to časť, ktorá baví dynamickým strihom na tú dobu.

Zo zaciatku to vyzera ako stylisticke cvicenie na temu nemecky expresioznizmus, aby sa to zvrtlo na prekombinovanu gangsterku a nakoniec to vyvrcholilo ako velkolepy akcnak. Plus samozrejme tradicny Hitchov humor, obcas az na hranici komedie. Navyse to ma splaseny dej (film ma iba nieco cez hodinu) , takze to aj vdaka niekolkym sialenym zvratom nema kedy nudit. Skvela zabava. 8/10