Celý jeden život (1974)

Už rozsiahle obsadenie filmu podľa titulkov napovie, že nejde o jeden život, ale o veľa životov rôznych generácií. Alebo kto chce, o život celého dvadsiateho storočia. A to nie je med lízať, takže toho zla sa objaví dosť. Tvorcovia sa pohrali aj s tým, aby film bol aj filmom o filme o samom sebe, a to my na čsfd máme radi. Takže spokojnosť, hoci bol film na mňa chvíľami priveľkým sústom.  ––––Co to je? – Přístroj na zopakování života. –––– Neboj, natočím ti krásný film. – Doufám. – Bude trvat tři hodiny, kvůli jedné vteřině lásky, lásky na první pohled.

"Všetci ľudia sú úprimní, len svoju úprimnosť často menia..."Zúfalstvo ľudských vzťahov v kombinácii s politickými udalosťami, ktoré určujú životy nás všetkých a predsa sa bez nich zaobídeme - no radi o nich aspoň diskutujeme. Tento jemne politický podtón, ktorý sa tu nesie cleým filmom, od Hitlera cez Kennedyho až po Mao Ce Tunga, mne vyhovoval. Niekomu to príde ako súbor skečov, ale čo urobiť, keď film má dvanásť hlavných postáv a niektoré hrajú trojrolu? Repliky a úvahy sú veľmi chytré a majú svoje čaro, hlavne pohľad na Izrael, Arabov feminizmus, rolu ženy a muža v úplne inom rozmere, v akom sa to prezentuje teraz. A mimo chytrosti je tu aj pár vtipných frkov:"Veľký problém nastal, keď si ľudia uvedomili, že synovia sa majú podobať na otca."alebo"Kennedyho zastrelili, dobre mu tak, odišiel na vrchole a nestihol aspoň urobiť chybu."

Výborný film o svete, živote a ... láske. Úvod síce naznačuje, že by mohlo ísť o kaleidoskop reťaze udalostí niekoľkých generácií 20. storočia, ale v tretej generácii dôjde k zmene a do príbehu vstupuje režisér, aby paralelne rozprával svoj vlastný životný príbeh, ktorý v závere spojí s pôvodnou dejovou líniou. Oba príbehy sú svojím spôsobom filozofickým zamyslením nad životom človeka a nad modernými dejinami a riešením tohto problému nie je 42. Autor pri hľadaní postupuje takmer dialekticky a príbehy Sarah a Simona sú vlastne komplementárne. Kým bohatá Sarah vidí zmysel v rovnosti, zlodejíček Simon postupne buduje svoju kariéru zdola no jeho métou je umenie. Produkcia je výborná a atmosfére po každej stránke nič nechýba. Bécaudove piesne pekne dotvárajú obraz nie len hudbou ale aj svojimi textami a pritom je spevák osobne veľmi dobre zakomponovaný do celého príbehu. Herci hrajú veľmi prirodzene a presvedčivo, takže pokiaľ nestačíte spracovať všetky tie životné múdrosti, ktorými sa tvorcovia snažia dobrať výsledku, môžete sa len tak nechať unášať dejom.

Zralá dáma přijde do továrny na výrobu obuvi ucházet se o místo. Vedoucí:"Tak vy byste u nás chtěla pracovat. A co umíte?"Zralá dáma:"Nic". Vedoucí: "Skutečně? A jak byste si představovala svou náplň práce?" Zralá dáma pouze pokrčí rameny, cosi zamumlá. Vedoucí: "Ach tak". Mezitím vedoucí se zralou dámou procházejí kolem kmitajících dělnic, které u mašin jedou jak fretky. Vedoucí pokyne jejich směrem, "přijímací pohovor" pokračuje. V: "Nu, a myslíte, že byste dejme tomu na ně zvládla dohlížet?" ZD: "To bych, myslím, asi zvládla". V: "Bez obav, peněz budete mít víc, než kdybyste pracovala." .... Tak nevím, mám-li se víc smát či brečet (poraďte někdo). A tak to ve mně smíšeně klokotalo v podstatě od začátku do konce. Tvůrci se mi zřejmě museli nějak šťourat v duši a (některých) myšlenkách či pocitech, ačkoliv v době natáčení se mí rodiče ještě ani neznali. Hudba, umění, (tvrdá) realita, sny, touhy, peklo i ráj, kus historie.. Vše na jednom místě, tak úúúžasně (až neuvěřitelně, avšak přitom zcela uvěřitelně /pardon, blábolím/) propojeno i podáno. Poetika v próze. Takže jsem se těšila, kterak si v tom letadle ona objedná kávu se třemi cukry (a vůbec mi nevadilo, že konkrétně toho jsme již my, diváci, svědky nebyli). I tak, kdybyste nááhodou někdo někde narazili na fajn chlápka, co kávu vůbec nesladí, dejte mi prosím echo. Ideálně, aby ji pil i černou. :-) ["Filmová hudební výzva" - Snorlax]

Z alb a památníčků prababiček a pradědečků. Kouzla, co se točí. Mozaikovité střípky, co se tyčí. V etujích, pod celofánem etud vyhlédnutých mužů a žen, kteří zvedli kytice, co zvládly nezvadnout. Zatížili se, své líce, mysl intarziemi momentek, výklony z oken. Den po dni toužili po bonboniérách s náplní...