C'mon C'mon (2021)

Prvni ⭐️ za J.P. a druha ⭐️ za vypovedi zpovidanych deti, ktere mi pripadaly zajimave a dokonce i celkem autenticke. Minimalne jedna ⭐️ dolu za toho spratka zraleho na par facek (a to neuznavam fyzicke tresty) a jeho matku. Jinak mi to nic nedalo, coz je u seciho stroje, teda filmu, kterej se mi ma libit, celkem podstatna zavada. Proste nic moc.

Drámao rodinných vzťahoch sa zameriava najmä na budovanie vzťahu medzi Johnom (Joaquin Phoenix) a jeho deväťročným synovcom. Johnova práca a jeho súkromný život boli ukázané len v náznakoch, čo bolo na škodu veci, lebo tie jeho ankety s deťmi boli zaujímavé, ale dostali málo priestoru. Gro príbehu tvorí vzťah s chlapcom. Myšlienka trávenia času s blízkymi je dobrá, len niektoré scény s malým Jessem boli už únavné.Čiernobiely vizuálbol však úchvatný, kamera dokázala skvelo zachytiť túto dvojicu na pláži i vo veľkomeste, často vznikali unikátne zábery. Forma bola nádherná, obsah málo dotiahnutý.

Konečne vhodne naladený čiernobiely formát. OdPhoenixaby sa dal po výhre Oscara logicky čakať záber na omnoho výraznejšie roly vo filmársky veľkolepejšie serióznejších snímkov, kde teda krok ten, že sa uchýlil k pomerne nevýrazným a prehliadnuteľným, avšak zato plnohodnotne náročným a remeselne výživným je síce mierne zarážajúci, no nie pri zohľadnení všetkých daných aspektov nepredstaviteľný. Pretože aj touto polohou svojej úrovni vtedy iba ešte viac pridal na váhe a vážnosti. Cmon Cmon ale nie je obsahovo snímkom, ktorý by vedel nejaký extra efekt ponúknuť a vo výsledku tak (nepriamo) zväčša sprostredkúva efekt vizuálny, aj keď sa o ťaženie náročného diváka (nepredpokladám, že sa bežný k tomu dostane) prostredníctvom myšlienok a navonok hĺbavých podnetov dosť usiluje. Účinok tohto záberu však postráda aažpriemerné hodnotenie mu dávam len pre jeho precíznosť v spracovaní.

Melancholické, pomalu se táhnoucí drama o vztahu strejdy Johnyho a jeho synovce Jesseho.. Docela mě to zaujalo, protože taky mám synovce, ale menšího, takže si musím ještě počkat.. Zároveň to zaujalo tím, je tu opět skvělý Joaquin Phoenix a taky tím, že je to černobílý snímek, což mi ze začátku vadilo, ale postupně jsem si zvykl (nemám černobílou rád, měl jsem do dvaceti let černobílou televizi).. Určitě zajímavé podívání, hlavně před spaním na dobrou noc, i když se jedná o náročnější film...80%

Snímka režiséraMikea Millsaz roku 2021 divákovi do veľkej miery pripomína o takmer polstoročie starší počinWima WendersaAlice in den Städten. A to nielen vďaka svojej čiernobielej štylizácii, ale predovšetkým príbehu. V ňom sa rozhlasový reportér Johnny (Joaquin Phoenix) začne starať o svojho synovca Jesseho (Woody Norman), pričom obidvaja si rýchlo uvedomia, že spolužitie nebude úplne jednoduché. Postupne sa však svojsky snažia nájsť si k sebe cestu. Hoci Millsovo dielo nevychádza zo zlého nápadu, je škoda, že v praxi sa ako celok nedokáže pretaviť do pre diváka atraktívnej podoby. Ponúka síce viacero dobrých prvkov, ako napríklad spomenutú zvládnutú čiernobielu štylizáciu, obstojnú výpravu, ktorá práve vďaka farebnej limitácii na čiernu a bielu vyniká ešte viac, aj rovinu, v ktorej Johnny a jeho rozhlasoví kolegovia vedú rozhovory s deťmi o budúcnosti. To všetko sa ale stráca v tieni hlavnej dejovej línie, sledujúcej spolužitie Johnnyho a Jesseho. A Jesse nie je zrovna postavou, z ktorej by mal divák dvakrát radosť. Bez urážky, autisticky pôsobiaci chlapec neraz ide človeku na nervy, a to až takým spôsobom, že sa to v konečnom dôsledku prejavuje aj na celkovej kvalite snímky. Je zrejmé, že počin sa snaží ukázať, ako by sa mali ľudia učiť spolu komunikovať a žiť napriek svojím rozdielom, ale ak by Mills túto rovinu zakomponoval napríklad do Johnnyho rádiových rozhovorov s deťmi, bolo by to vo výsledku oveľa lepšie. A najlepšie by urobil, ak by Jesseho a všetko s ním spojené škrtol a film natočil ako road movie, kde by dokázala vyniknúť aj trochu v úzadí potlačená výprava, pričom rovnaké myšlienky by boli zabalené vo výpovediach detských respondentov.C'mon C'monsíce má pozitíva, ktoré sme spomenuli, ale ako celok je skôr sklamaním. A to najmä pre svoju hlavnú dejovú líniu s výrazným zameraním sa na postavu Jesseho. Detskí herci vo filmoch niekedy dokážu pozitívne prekvapiť, ale toto nie je ten prípad. A ani nie preto, že by Woody Norman hral zle, ale predovšetkým preto, akým spôsobom je napísaná jeho postava.