Blondýnka (2022)

Tento film som si pustil preto, lebo životopisné drámy ja celkom obľubujem. Takisto som o Marilyn Monroe nevedel nič. No popravde ani nemôžem povedať žeby som sa niečo nové dozvedel.
Klasický príbeh ženy s Daddy Issues, ktorá sa prepichala Hollywoodom, a zvyšnú časť filmu/života ľutovala svoje rozhodnutia a chcela "obyčajný život".
No a mix tabletiek a alkoholu určite tiež nepomáha.
Tu ale idem hodnotiť film a nie život MM. Herecké obsadenie super, výkony super, ale súhlasím s názorom že film bol príliš dlhý a naťahovaný zbytočnými scénami.

Pribeh, ktorý zobrazuje tragický príbeh Marilyn je vyrozprávaný povedal by som lyrickým spôsobm. Nenájdeme tu klasický pribeh s dôrazom na postavy. V tomto filme postavy prichádzajú a odchádzajú bez nejakého úvodu či záveru, okrem hlavnej postavy nie sú nijak vyvíjané. Ide čisto o vyrozpravanie príbehu o Marilyn bez kladenia dôrazu priamo na postavy a ich charaktery. Nenájdeme tu hlboké dialógy, práve naopak je tu veľa tichých scén, kde sa kladie dôraz na obraz či zvuk. Herci odvadzaju dobrú prácu, občas mám ale pocit, že sú až na druhej kolaji proti príbehu. Osobne mi tento štýl rozprávania príbehu nesedí a spolu s tak dlhou stopážou som mal niekedy problém udržať pozornosť. Verím, že si tento film svojich divákov nájde.

Tak mi napadlo, že keď Simon & Garfunkel spievajú "Where did you go, Joe DiMaggio?" a Marilyn ho volá Daddy, je to skoro ako spievať "Where did you go, daddy?"... Arthura Millera tiež neskôr volá Daddy. Možno preto, že vo svojom vášnivom čitateľstve má zo všetkej beletrie najradšej otcove listy. Nevyriešený vzťah s ním bol ale len vrchol ľadovca. Matkou zničené detstvo a šoubiznisom zničená dospelosť mali fatálne následky. Preto díky tvorcom za toto pálčivé spracovanie. Aj keď zjavne podľa divnej predlohy. A díky Ane de Armas za vzkriesenie Marilyn Monroe, ktorej sa rozsypali písmená z obálky na zem a dvihla miesto nich tabletky. Prisnil sa jej sen o slobode a sníva ho dodnes.

Nízke hodnotenie nedávam preto, že by som film považovala za nekvalitný po hereckej (Ana, Bobby, Adrien, aj ostatní úžasní) a filmárskej stránke. Dávam ho za nechutnú manipuláciu s divákom, ktorému sú podsúvané lži a polopravdy, nehovoriac o tom, že z Marilyn urobili nesvojprávnu chuderu s troma funkčnými mozgovými bunkami. Blonde je ako nádherne zabalený darček, v ktorom je h... Ale podľa všetkého sa tam nastavuje zrkadlo a má to skoro tri hodiny, čo sú asi atribúty kvalitnej drámy, ale v tomto prípade určite nie životopisnej.

Blondýnkaje pseudoživotopisný film, který se od první minuty soustředí výhradně na temnou stranu životaMarilyn Monroe. Ano, psychické problémy byly nepochybně součástí jejího života, ale obětovat téměř tři hodiny jen této perspektivě? To už chce odvahu. Namísto zajímavého životopisného dramatu dostáváme psychodrama o ženě, jejíž osud je pouze volně propojen s ikonickou herečkou. Nicméně hlavním problémem filmu je jeho povrchní přístup. Emoce zde nefungují, postavy působí prázdně a snímek nepropojuje události tak, aby divák pochopil vývoj psychiky hlavní protagonistky. Místo toho sledujeme izolované scény, které postrádají hlubší kontext. Vedlejší postavy jsou vesměs nadbytečné a spíše jen dotvářejí kulisu pro hlavní hrdinku. Abych ale jen nekritizoval –Ana de Armaspředvádí obstojný herecký výkon, který patří k málu pozitivních aspektů filmu. Vizuální stránka je také zajímavá, zejména prolínání černobílé a barevné estetiky, což pravděpodobně mělo symbolizovat chaos v její mysli. Bohužel i tento prvek je používán náhodně a často nelogicky.Blondýnkaměla bezpochyby potenciál, ale nakonec zůstala jen u něj. Místo silného portrétu legendy filmového plátna jsme dostali chladný a odtažitý snímek, který nedokáže vyvolat patřičné emoce ani hlubší porozuměníMarilyn Monroe.