Baba Yaga (1973)

Hlavná hrdinka je veľmi pôvabná, giallo veteránka Carroll Baker ako ústredná bytosť je uhraničuvá, film je artový, dreamy. Mohol byť trošku explicitnejší a obišiel by som sa bez toho politického podtextu, ktorý občas vkĺzne do deja ale inak je to zaujímavý, gotikou podfarbený film pre tých, ktorí už majú z eurokultov napozerané.

Spočiatku celkom nuda, zaujímavejšie chvíle prídu až v druhej polovici, ale stále je ich málo. Záver končí skôr mysteriózno-eroticky, než hororovo. Baba Jaga je totiž postaršia lesbička, ktorá nerada ostáva len pri dívaní. Totálne nezaujímavé postavy - to už taká talianska klasika. Eastman prekvapí 'normálnou' rolou, zato obsadenie hl. hrdinky s dementným účesom, veľkými kukadlami a celofilmovým výrazom, ako keby jej uleteli včely, je veľkou chybou. Tvorcom asi stačilo, že sa dokáže vyzliecť a to je tak asi všetko.

Na prelome 60. a 70. rokov sa v európskej kinematografii začali objavovať zvláštne filmy kombinujúce dožívajúce "popartové" umenie" s klasickými žánrami ako horor či thriller. Pre mnoho súčasníkov sú tieto "psychedelické odtiene" vtedajších filmov dnes už kultovou záležitosťou, pre iných je to proste len ďalší "eurotrash". Baba Yaga je nádherný príklad tohoto unikátneho žánru, ktorý ale nemohol pokračovať či sa vyvíjať, pretože bol tesne spätý s dobou vzniku. Mrazivé poznanie a tušenie masívneho príchodu konzumnej kultúry ktorý tak dobre predpovedal Andy Warhol, doznievalo práve v európskych filmoch, hoci pôvodne začalo v americkej nezávislej kinematografii. Európske "popartové filmy" sú ale iné ako americké náprotivky. Nečakajte tu žiadnu hĺbku, žiadnu psychológiu alebo súvislý príbeh. Ich hlavným zámerom je, aby ste sa "stratili v pocite". "Baba Yaga" je toho ukážkovým príkladom. Jeho plná čudnej nepochopiteľnej symboliky, ktorá zrejme nemá absolútne žiadny význam (alebo vie niekto o čom boli tie s opakujúce sa sny s nacistami?)
Žánrové zaradenie u tohoto filmu mi pripadá dosť násilné, film sa totiž venuje aj trochu politickým, ekologickým témám, nie je to žiadne giallo či thriller, prečo musíme hneď všetko zaškatulkovať? Bežný divák je zvyknutý na určitý schématizmus, keď je ten nabúraný, spravidla to nielen vnútorne nechápe ale aj odmieta (to je podľa mňa aj jeden z dôvodov prečo zrejme najlepší film Daria Argenta Inferno je hodnotený tak pomerne nízko). Skutočne veľmi jednoduchý a nedôležitý príbeh a herecké výkony u Baby Yagi sú dôvodom, prečo ani ja vám teraz o to všetkom vlastne nič nenapíšem...:)

Erotikou nabitý dráždivý art šmrcnutý s fantazijnými a hororovými prvkami. Mne to sadlo.

Opravdu nevím co Farina chtěl tímto snímkem říci.Nic co by zřejmě zaujalo širší veřejnost,jelikož s hororem to nemá co společnýho.Napětí nečekejte a Baba Yaga,je to pouze jméno ve filmu.