Aneun yeoja (2004)

Tak konečne nejaká romantická klasika, ktorá mi sadla aj po rokoch. Zo začiatku mi ešte pripadal štýl humoru trochu prehnaný, ale postupne som sa na neho naladil a bavil sa. Veľkým plusom je herecké obsadenie. Jae-yeong Jeong síce pôsobí trochu ako suchár, ale mne pripadal sympatický jak tu tak aj v kope ďalších filmov. No a Na-young Lee strúha tie svoje tradične roztomilé grimasy, takže je radosť ju sledovať. Chémia medzi nimi funguje tiež dobre a film obsahuje kopu bláznivých a miestami až parodických epizódiek. Na zápletke je na kórejské pomery originálne, že hlavný hrdina si síce celý čas myslí, že zomrie, ale nakoniec sa to vyvrbi inak. Takže žiadne citové vydieranie sa nekoná, ale skôr taká pohodička počas celého filmu. 8/10.

Jeden z najslabších kórejskych filmov z takmer 50, čo som doteraz videl. Celý film sa rieši láska, no aj napriek tomu je tu romantická línia veľmi slabučká, medzi oboma predstaviteľmi to moc neiskrí a navyše mi ani neboli natoľko sympatickí, aby som im fandil. Ani dramatická rovina nie je príliš podarená, aj keď zo začiatku sa zdalo, že pôjde o ďalší silný doják. Navyše na môj vkus tu bolo až príliš veľa scenáristických lapsusov a situácií, ktoré nedávali zmysel (ako sa policajti ocitli v Dongovom dome, keď nemal byť prečo podozrivý, scéna mileneckej hádky na štadióne, ktorú Dong počul, scéna so zlodejom...)

Na kórejskú romantiku celkom vydarená záležitosť, minimálne v tej humornej rovine. Skoro celý film som si užíval zaujímavú zmes komédie s romantikou, miestami okorenenú drámou a pár peknými myšlienkami, no žiaľ prišla posledná štvrtina a tam sa to všetko katastrofálne pokazilo. Zrazu tu vyhupol typický nešvár kórejských romantických komédií/drám - prehnaný, ba až smiešne-trápny sentiment. Tesne pred koncom mi v tomto prípade už dokonca tá trápnosť skoro začala vytekať cez uši, toľko jej bolo. Tak okaté hranie na city diváka sa naozaj vidí len málokde. Napr. to objímanie stĺpov elektrického vedenia, to už bolo na mňa skrátka moc (do toho vyhráva príšerne sladká, akože romantická muzika), človek by si až želal, aby ho tá elektrika zasiahla a bol by pokoj. Nebyť toho hrozného záveru tak je to možno aj za plný, takto len priemer.60/100

Hlavný hrdina hľadá pravú lásku. Problém je, že ju hľadá príliš dlho. Kórejský mix žánrov romantika, komédia, dráma je podľa počtu filmov asi jeden z najúspešnejších. Samozrejme, nie vždy to výjde a priemerne z toho vyšiel aj tento film. Na romantiku málo romantický, na komédiu málo vtipný a dramatická linka tu je našťastie len v úlohe strašiaka, čo beriem ako plus, pretože uplakaných kórejských "romancí" som videl dosť. Trochu divne vyznieva scéna, v ktorej si hlavná dvojica vyrazí do kina. Po skončení filmu hlavný hrdina v niekoľko minútovej scéne opisuje dej podľa neho úplne stupídneho filmu. Preto nechápem prečo s niečím tak nezmyselným strácal čas režisér i divák. Asi sebavedome poukazoval na fakt, že jeho film je lepší. Áno, to bez debaty je. Občas zaznie dobrý vtip, ale inak dosť rozťahané a veľmi sa mi to pod kožu nezadralo. Od romantického žánru očakávam aj nejaké emócie, no tu sa nedostavili. 60%.

"Co je na lásce? Potkáš holku. Zeptáš se jí, jak se jmenuje. Když víš, jak se jmenuje, můžeš ji milovat. Zeptáš se, kolik je jí let. Co ráda jí ..." ■ Film by se neměl jmenovat Someone special, ale Something special. Prostě ... je hodně ... jiný. Speciální :). Nevím, zda to je víc drama, romance, komedie, černá komedie nebo parodie, ale víte co? Je to jedno. U pěkného vyprávění není škatulkování podstatné. Intro do děje: Hráč baseballu se dozví, že bude žit jen dva měsíce a dostane kopačky. V jeden den. Opije se. Holka z baru ho odnese do hotelu. On ji nezná. Ona jeho ano. Už několik let. Konec intra. Důvody, proč nehodnotit maximálně: Nemohu cpát 5* každému korejskému filmu, na který narazím. Vypadalo by to divně. Nezpůsobilo mi to šok. Nebrečel jsem. A takový "malý" film. Ale. Občas jsem se smál docela nahlas. Často jsem se usmíval. Velmi příjemné překvapení. Doopravdy uletěné nápady. Od drobných okamžiků (dívka nesoucí chrápajícího muže na zádech) až po rozsáhlejší prvky (převyprávěný film z kina). Hodně dobré nápady. Nepředvídatelný děj. Neklišoidní. Hlavní hrdinové ne krásní, ale sympatičtí. Opravdové. Málo filmů je takových. A hledám píseň od Daylight (nalezeno - MV, OSThttp://www.youtube.com/watch?v=tn0aQK7cvIc). ■ Upřímně děkuju May, která dala DVD do bazaru (a já ho koupil). Bez ní bych si asi filmu nevšiml.