80 metrov pod vrcholom (1997)

Nenechajme sa strhnúť len samotnou expedíciou, tá je sama o sebe fascinujúca, ale sledujme udalosti aj ako dokument. Ten je perfektne autentický a skvelo dobový (rok 1997). Dvoch horolezcov z dokumentu poznám osobne a teda chlapci, klobúk dolu. Výraznejšie vo filme absentuje showdown v podobe útokov na vrchol, ale celé je to veľmi pekná podívaná. Hodnotenie zráža aj technická stránka, natočené je to tým, čím je to natočené. A prosím, nepoužívajte do filmov takéhoto typu syntetizátorovú hudbu. Za tri hviezdy.

Každý nejak začínal. Každý režisér má svoje slabšie a silnejšie filmy. Barabáš vie vtiahnuť diváka do deja. Vie preniesť emócie s nadľudských výkonov aj cez sklo obrazovky. Pri nepodarenom výstupe na 3. najvyšší kopec planéty sa však tieto emócie kus strácajú. Strácajú sa hlavne kvôli absencii kvalitnejšieho filmárskeho materiálu. Chápem, že vziať do rúk kameru pri úplnom fyzickom vyčerpaní, či natáčať vyhrotené situácie a nemožnosť tak podať pomocnú ruku kolegovi sa nie vždy dá, ale zábery jakov zo všetkých možných uhlov či príprava jedla v rôznych nadmorských výškach diváka po čase omrzia. Som však vdačný aspoň za tých minimum záberov priamo z akcie, priamo z výstupu. Síce malé, ale aspoň nejaké nahliadnutie do extrémneho horolezectva. Je pravda, že režisér sa aj z toho mála snaží dojímavým rozprávaním niečo vyčarovať, no stále považujem 80 metrov pod vrcholom za tú slabšiu barabášovku.

Myslím si, že snom každého jedného horolezca je zdolať čo možno najviac vrchov. S pokorou zdolať prírodu, pomeriť si s ňou svoje sily a dokázať aj napriek značnej nepriazni počasia, dôjsť do cieľa. 80 metrov pod vrcholom je príbeh, mapujúci snaženie slovenskej expedície, ktorá sa snaží pokoriť jeden z najťažších vrchov sveta - Kančendžongu. Film je subjektívnym dokumentom. Pavol Barabáš sa snaží ako tvorca a kameraman vtiahnuť diváka do diania a ponúknuť mu tak novú skúsenosť, ktorý by normálne nezažil. Nie je to ešte jeden s tých Barabášových dokumentov, ktorým sa to darí podstatne ľahšie, ale rozhodne si nájde svojich fanúšikov. Je to hlavne príbeh o parte nadšencov, ktorý boli veľmi blízko k dosiahnutiu svojho sna, ale neuspeli. Barabáš sa snaží zachytiť celý priebeh od príchodu a počiatočného nadšenia, cez kultúrne zvyky obyvateľstva až po snahu dostať sa na vrchol a následne na priznanie si porážky. 80 metrov pod vrcholom je jeden z mnohých Barabášových dokumentov, ktoré sa snažia predať posolstvá o miestách, na ktoré civilizovaný človek nevkročí ak na to nemá dobrý dôvod, alebo ak ho nevedie niečo vyššie. A práve preto sa stáva exotickou, ale hlavne osobnou výpoveďou, ktorá s tohto filmu robí niečo viac, než len dokument.

V roku 1997 Pavol Barabáš rozhodne nebol tam, kde je teraz. Aj keď komunikácia medzi horolezcami bola miestami nezrozumiteľná (za to autentická), príroda neskutočne hypnotická a možno plány nevyšli podľa pôvodného zámeru, dokument má svojské čaro. Ak by bolo možné, len poslednú scénu by som ohodnotila samostatnými ***** .

Ako spomenula Nunka, v 1997 ešte nebol Paľo takým zručným filmárom a ani po technickej stránke 80 metrov nepatrí k tým naj Barabášovkám (hoci laťka je samozrejme stále nesmierne vysoko). Tá samotná príroda, ľudia a všetko okolo toho je ako vždy fascinujúce a preto je aj tento dokument (ako to u Barabáša býva vždy) zážitkom a možnosťou sa aspoň na chvíľu preniesť niekam inak.