Cela smrti Warnera Herzoga (2012)

Hodnotím vysoko najmä z dôvodu priameho kontaktu s páchateľmi, čakajúcimi na trest smrti, ktorý sa priamo vyjadrujú k svojim skutkom, respektíve pocitom. Žiadne domnienky ako v iných spracovaných dokumentoch, kde sa samotné prípady ohavných činov vyobrazujú na základe vyšetrovania polície, či pravdepodobností. Takto to mám radšej ...

Rozhovor s Jamesom Barnesom: Silný matroš. Nenadarmo sa vraví, že žiadna fikcia nenahradí zdokumentovanú realitu. Werner Herzog zaujímavým spôsobom približuje portrét odsúdeného, pravdepodobne sériového vraha Jamesa Barnesa. Čakáte polemiku, morálnu dilemu, pochybovanie o vine či nevine? Nedočkáte sa. Herzog chladne, ale s citom pristupuje k možnosti spovedať človeka, ktorého by toľko ľudí rado videlo visieť na oprátke. Necháva voľný priestor tomu, čo chce povedať, zároveň ho však otázkami vedie cestičkami, akými potrebuje. Kto je to James Barnes, ako sa cíti pri vyčkávaní na smrť, ako pri spätnom ohliadnutí sa vidí svoj život? Čo si myslí jeho sestra, ktorá by ho rada videla, ale jej dávne priestupky jej to nedovoľujú? Aký je rozdiel medzi priznaním a oľutovaním skutkov na súde? Aj to sú jedny z otázok, ktoré víria odsúdenému, Herzogovi i divákovi hlavou. Alebo koľko ľudí vlastne James Barnes zabil - a čo to zmení? A vôbec, aký zmysel má človeka, už odsúdeného na život medzi štyrmi stenami a radou mreží, zabíjať? Zmení to snáď svet k lepšiemu? Pri tom všetkom ale Herzog nezabúda ani na svoj pôvod, a tým pádom nielen vzťah k americkej justícii, ale aj osobnému názoru na trest smrti ako taký.85%//////////Rozhovor s Lindou Cartyovou: Niečo celkom iné, než predchádzajúca látka. Miesto údajného zločinu v afekte sa tu stretávame s komplikovaným prípadom premysleného plánu únosu a vraždy za účelom získania dieťaťa. Obvinená je bývalá drogová dílerka Linda Carty, ktorá na mnohých prípadoch spolupracovala s DEA, a mala si najať niekoľkých ľudí z ulice, prevažne dílerov, aby jej pod falošnou zámienkou veľkého objemu drog v dome Joany Rodriguezovej pomohli uniesť ju aj jej dieťa. Prípad je ešte komplikovanejší - mŕtvola Joany Rodriguezovej a jej ešte živé dieťa (novorodenec, v obsahu mylne uvádzaný ako štvorročný syn) sa našli v kufre auta a v aute, ktoré boli napísané na meno Lindinej dcéry - navyše jedno z nich bolo len požičané. V tomto príbehu ide o niečo iné - Linda Cartyová nehľadá cestu k odpusteniu, ale neustále tvrdí, že je nevinná, ne mieste činu nebola a autá chlapom len požičala. Jeden z komplicov vo väzbe však tvrdí opak. Navyše je celý prípad veľmi podozrivý (dalo by sa povedať až zmanipulovaný) - Linda ako britská občianka na súde nedostala zvyčajnú podporu zo strany Veľkej Británie a bol jej pridelený obhajca, ktorý sa ju ani nesnažil obhajovať, dokonca ju naviedol spolu so sudkyňou k tomu, aby nevypovedala. Navyše Lindin známy z DEA, s ktorým často spolupracovala, rovnako nebol vypočúvaný, i keď Linda o jeho prítomnosť požiadala hneď po zatknutí, a on sám tvrdí, že by niečoho takého nikdy nebola schopná. Lenže samotná Linda vystupuje až príliš uhladene, dokonalo a zo všetkého vie vo svojich odpovediach vykľučkovať, čo ju tiež stavia do podozrivého svetla (a je výnimočná fabulátorka, ako ukazuje pasáž, kde rozpráva o schopnostiach, ktoré ju predurčujú a zaručujú jej úspech pri infiltrácii do drogových gangov). Tak mi teraz povedzte, či je vinná, alebo nie. Ja nemám ani poňatia. A to ma desí.90%//////////Rozhovor s Josephom Garciou a Gerogeom Rivasom: Zatiaľ najslabšia spoveď, možno tým, že, ako práve Herzog hovorí, tu v Garciovom prípade ide o drsné vyvrcholenie všedného dňa. Účinok je oslabený aj nutnosťou rozdelenia medzi dvoch väzňov, zároveň ho však podrýva aj Rivasa, ktorý na kameru neprestajne hrá a recituje perfektne naučené frázy, ktoré mu ani Herzog sám zjavne neverí. V tejto epizóde sa preto divák horšie orientuje a netuší, čo si má zobrať a čo nechať prešumieť, ani tvorcovia mu to neuľahčujú premyslenejšou distribúciou informácií. Proste to nie je ono, a ani samotný portrét nemá takú silu, ani atraktivitu ako predchádzajúce. Stále je však nepríjemne autentický.70%//////////Rozhovor s Hankom Skinnerom: Opäť dosť iný pohľad, za čo môže najmä osobnosť samotného Hanka Skinnera a všetko, čo zažil. Herzog napĺňa definíciu rozlúčkovej epizódy a komentárom i obrazom sprevádza diváka po ceste na miesto popravy. Miestami naberá až poetický zádumčivý nádych a vnímavo sa snaží vcítiť do duší tých, ktorých čaká posledná cesta. Áno, trochu zbytočne fabulujem, ale obsah tejto časti ma k tomu neustále zvádza. Je to aj samotným Skinnerom, u ktorého síce nie som presvedčený, že trojnásobnú vraždu nespáchal, ale v jeho zjave a vystupovaní je niečo, čo napriek jeho dlhším monológom a prehnaného vnárania sa do hĺbky jeho prípadu na mňa pôsobí až očistne. Akoby bol ten človek skutočne silne poznamenaný tým, že už bol raz tak blízko smrti, ktorá postihla aj jeho mnohých spoluväzňov, prešiel si všetkým, čo tomu predchádza a v poslednej chvíli bol vrátený ako mávnutím čarovnej paličky späť do ošumelej cely v stráženej väznici. Jednoducho človek, ktorý vie viac, než my ostatní a vie aj to, čo by radšej nevedel - dokázal sa s tým však vyrovnať a, paradoxne ku svojim snahám o dokázanie neviny, premýšľa o tom, že by možno smrť bola lepšou voľbou ako návrat medzi štyri steny a mreže, z ktorých niet úniku. Diel ako stvorený pre mňa, ale pocitovo mi tam čosi chýbalo - a možno bolo tých opisov svetskej krásy až príliš.80%////////// Ako celok je Herzogov dokumentárny počin možno osobnejším, než sa zdá. Akoby sa snažil rozšíriť si obzory a prehĺbiť svoj vlastný názor, ktorý konfrontuje s ľuďmi v bezvýchodiskovej situácii, proti ktorej je on zásadne proti. Každopádne je to zaujímavý pohľad na tému, ale pritom často objektívnejší, ako by sme si mohli myslieť. A to je preň zásadné rovnako, ako Herzogova otázka, ktorú rieši vo svojom komentári MartinNDL. A ja s ním musím súhlasiť.Zaokrúhlený priemer: 80%

Rozhovory s odsouzenci na smrt podněcují k reflexi nad nimi i nad rozsudkem smrti, na krerý čekají. Odhalují se při tom i jejich osobnosti.

hmm...

Coooo? Proc mi zase nikdo nerekl ze krome Into the Abbys existuje i totok? Luxusni, natocit to nejaky amik tak je to takovy prumer, ale Herzog a jeho komentare (a jeho nemecka anglictina) tomu davaji tohle gewisse etwas za ktere musim petkovat. Famozni zalezitost, radosti jsem malem spadla z behaciho pasu kdyz jsem toto uvidela na youtube. Ano, beham nyni u true crime!(19.03.2023)