Ztratili jsme Stalina (2017)

Ak ste fanúšikom čierneho humoru, politickej satiry (ktorá pomaly prechádza až do frašky) ale aj histórie (a to nielen ZSSR a komunizmu) tak tento film je priamo ušitý pre vás. Ja sa pri jeho sledovaní síce zadúšam smiechom (najmä nad stupiditou groteskných postavičiek sovietskych pohlavárov, čo po smrti "báťušku" upadajú do politického boja a intríg) - zároveň ale mi prebieha po chrbte mráz a to len z jedného dôvodu: také aké to je satirické, je to aj pravdivé... až mrazivo pravdivé - život v Sovietskom zväze, v ťažkých dobách "železného" strachu zo stalinského režimu, čistky, gulagy... to je všetko neskutočne smutné a smiať sa nad niečím takým, čo sa v tejto dobe odohrávalo sa divák až štíti, lebo mu to príde dehonestujúce voči všetkým obetiam. Ale práve v tomto prípade má film svoju silu - v tragike a zverskosti režimu dokázal skombinovať humorné prvky, ktoré nedehonestujú obete doby, ale samotných strojcov vtedajších krutých čias a robí z nich karikatúry seba samých. A to je niečo nevídané, za čo má Armando Iannucci u mňa neskutočný obdiv - to, že sa "opovážil" napľuť do tváre režimu, čo stál na kostiach svojich vlastných ľudí... Čo sa týka hereckých výkonov tak Steve Buscemi alias Nikita Ch. je typický manipulátor svojho okolia, proti nemu Jeffrey Tambor alias Beria, zver v ľudskej podobe sa snaží o to, aby sa na jeho organizáciu čistiek a brutality počas Stalina zabudlo (pokrytectvo a slizkosť v jednej definícii). Takže hlavné postavy sú viac ako fajn zahrané. Z tých vedľajších najviac zostane v pamäti výkon Jasona Issacsa ako vojnového hrdinu maršála Žukova - keby tam dal ešte 1 percento svojho hereckého talentu (ktorý bezpochyby má) tak by mu to bezsrandy hodilo i Oscara. Hudba je vybratá veľmi dobre a kamera a jej svetlé tóny osvetľujúce najmä červenú farby (=komunizmus) - to všetko dotvára celkovú atmosféru filmového zážitku. Ešte jednu vec dodám - je pochopiteľné, že tento snímok bol zakázaný v nedemokratických krajinách sveta (aj v Rusku, o ktorom film je), pretože takéto režimy jednoducho pravdu neznesú. A tento film pravdivý je, toto sa dialo a akékoľvek zakrývanie a manipulácia je neúctou voči tým, čo tieto ťažké časy na začiatku 50. rokov zažili (nielen v ZSSR, ale aj napr. u nás v Československu). Aj keď sa to hrá na komédiu, je to smiech cez slzy - z toho, ako na intrigy zopár mocných dopláca celý jeden národ, a ako jedinec môže poslať na smrť kohokoľvek bez rozdielu... nevravte, že súčasné Rusko nefunguje presne tak isto ako za Stalina! Ako hovorím - mrazivé a pravdivé, no aj napriek tomu zaodené do kabáta čiernej komediálnej frašky. Majstrovské...

Skvělá satira, u které se divák zasměje a zároveň mu poťapkává mráz po zádech. Protože jakkoli se příběh a chování postav ve filmu zdají být absurdní a nadsazené, zřejmě se jedná o celkem věrný popis skutečnosti - ta doba byla šílená. Nejhorší na tom je fakt, že ta absurdita přetrvává do současnosti, nejen v Rusku. Dobře vykreslené charaktery i celková atmosféra paranoi, parádní dialogy.

Satira jak bič. V první třetině k popukání, pak už to začalo být mrazivější. Inteligentní humor i naprosto dementní gagy v kombinaci s vážným tématem a mimořádně hnusným kusem lidské historie na mě prostě zafungovaly stoprocentně. Nicméně i když se příběh odehrává na základě skutečné historie Sovětského svazu, tak pro mě není jen dokonalou obžalobou téhle konkrétní diktatury, ale paroduje diktaturu jako takovou a poslední dobou i jakoukoli  vrcholnou politiku. Možná se nám chlapci přímo nestřílí, ale sajrajt je to bezmezný a úplně vidím, jak o věcech lidí rozhoduje podobná partička různě narušených a polopříčetných strejců. Někdy i tet. No, máme, jako lidstvo, být na co pyšní.

Pochopiteľne, toto sa o históriu ani neobtrelo, ale ja som sa aj celkom bavil, čakal som väčšiu trápnosť. Aj keď komédia roka to tiež nie je, hlavne v druhej polovici humor miestami ustupuje a nahradil ho taký "od podlahy" pohľad na politiku, ktorý zarezonuje aj v dnešnom meradle, čo nemusí vyhovovať tomu, čo chcel iba čistokrvnú komédiu. "How can you ran and plot at the same time?" Pekne vystihuje štýl humoru vo filme, niečo situačné, niečo politické (a niekedy niečo nevydarené).

Fanúšikovia by povedali, že som tento film nepochopila a je to možné. Fakt je, že ma uspal a bol tak nudný a nezáživný, že som ho už ani nedopozerala. Od Britov by som čakala oveľa údernejší film na túto tému, ale toto vôbec nefungovalo. Vtipy mi prišli len také účelové a nedotiahnuté, herci prehrávali, ale skôr v tom trápnom slova zmysle a nevychádzal z toho ani nejaký ten etický odkaz na pozadí, že zosmiešňujeme jedno z najväčších ľudských monštier v histórii.