Zpráva z vesmíru (1978)

Japonská variácia na Star Wars svoju inšpiráciu nezaprie. Našťastie sa nevykrádajú doslovne jednotlivé scény, ale prišli s vlastným príbehom, ktorý je zlepencom Siedmich samurajov, Star Wars a boh vie čoho všetkého v rozprávkovom balení. Takže lietajúce klasické drevené lode brázďacie vesmír, chytanie svetlušiek vo vesmíre s dýchacími prístrojmi bez prilby a podobné volovinky tak nejak k tomuto rozprávkovému a japonsky bláznivému štýlu sedia. Realizmus nech diváci hľadajú v Nolanovkách. Sklamaním je príbeh, ktorý je zlepencom viacmenej nesúvisiacich scén v ktorých kopa rôznych postáv len tak blbne a popritom je vo vzduchu hrozba nejakého totálne zlého zloducha, ktorý rád podmaňuje rôzne svety. Ale k stretu s ním dôjde až vo finále. Ďalším sklamaním je nasnímanie vesmírnych scén. Všetky tie modely vesmírnych lodí sú na svoju dobu celkom pekné, ale vďaka tomu jak sa kamera pohybuje okolo nich rýchlo, prípadne rýchlo pohybujú modelmi miestami očividne zavesenými na lankách, tak postrádajú ťažkotonážnosť a pocit toho, že by sme sledovali obrovský koráb. Snáď len pád horiaceho korábu na konci vyzerá dobre. Všetky ostatné scény pôsobia skôr komicky. Za zmienku stojí ešte hudba, ktorá síce výrazne vykráda Williamsa, ale je pekná. Celkovo to sklamanie a film ma nudil viac ako Cormanove Star Wars Battle Beyond the Stars, ktoré boli aspoň vtipné. 3/10.

Niekde ďaleko, až v samotnej riti vesmíru je mierumilovný národ ľudí oblečených vo vreciach od zemiakov a vencami na hlavách ohrozovaný armádou samurajov so striebornými ksichtami. Jediná šanca je že miestny šaman zahodí do vesmíru pár svietiacich vlašských orechov, ktoré potom žuchnú do piva pozemským hrdinom. Nie, nedáva to zmysel ani odzadu, to už mali inteligentnejšie scenáre tie filmy kde Godzilla tancovala kazačok. Strašne infantilný bordel ktorý teoreticky môže baviť práve svojim hardcore nezáujmom premýšľať v aspoň trochu logických súvislostiach a akčnými scénami v klasicky japonskom štýle. Práve tie u mňa bodovali, pretože aj keď je pri pohľade na efekty jasné že sú to všetko neskrývané modelčeky, tak ich deštrukcia bola epická a nálety stíhačiek nesmierne dynamické, takže v porovnaní s obdobnými americkými filmami tej doby ( s výnimkou Star Wars ) ako notorický Sador Vládca Vesmíru s ich opakujúcimi sa statickými zábermi na strieľajúce lode, pôsobili krásne živo. Za to majú jednu hviezdu a tú druhú vyfasovala záverečná megarubačka kde sa desiatky postavičiek hromadne márovali ako aj vysoko efektný skon hlavného záporáka. Každopádne ak si myslíte že lietanie vesmírom v drevenej plachetnici, alebo výstup do vákua v civilnom oblečení len s respirátorom na ústach je kravina, radšej to nepozerajte. P.S. hlavný hudobný motív strašne pripomínal ujúkaciu melódiu z Vtedy na Západe.

Z tohto snímku by som v detstve určite šalel. Je to presne ten druh filmov, ktoré v tom období ( a vlastne aj dnes ) patrili medzi moje najobľúbenejšie - megazloduch si chce podmaniť Zem, inú planétu, vesmír, pričom sa mu do cesty postaví skupina rozprávkových hrdinov s rôznymi schopnosťami, či špeciálnymi zbraňami, do toho spústa akcie, monštrá, neznáme krajiny a svety - proste klasická dobrodružná fantasy. STAR WARS po japonsky vyšiel skvelo a má rozhodne čo ponúknuť.

Nekoukatelné už ve své době a to dokonce ani v Japonsku.

Japonsky ztrestena parafraze na Star Wars. Pouze pro zkusenejsi divaky. Mne to ovsem nejak nesedlo, a uz pred pulkou jsem se modlil aby byl konec. A to neni dobre...