Žít až do konce (2021)

"Takže si mám do tela púšťať jed, dva roky sa tu plížiť ako tieň a nakoniec zdochnúť?" – "Ale vy dva roky pred sebou nemáte..."Niektoré scény by som vystrihol – tanečky, spev, ruka šmátralá – ale inak mimoriadne silný a taký reálny film, hoci všetci vieme, že mnoho z toho sa na onkologii nikdy nestane. Reálny v ukážke jednotlivca, ktorý sa odrazu ocitne v tej realite, ktorú nikto z nás nečaká. Všetci tam od narodenia smerujeme, ale žijeme ako keby smrti nebolo. A keď príde stret s krutou realitou, prichádzajú otázky, pretože je ešte čas: na čom som tu vlastne bol? Prečo som neurobil toto, tamto, prečo som neurobil veci inak? Realita lekárov na takomto oddelení je snáď ešte utrápenejšia, snáď preto tu bolo na odľahčenie pár tých ľahších záberov, ale inak to musí byť masaker stretávať sa s týmto každý deň. A neplakať, naopak, povzbudzovať alebo ponechať kamennú, profesionálnu tvár. Už len samotná synopsa filmu má veľkú silu:"Tridsaťdeväťročný muž, má rakovinu pankreasu v štvrtom štádiu a ostáva mu len málo času. Je zúfalý, pretože má pocit, že vo svojom živote nedosiahol nič významné; jeho lekár ho povzbudzuje, aby sa zamyslel, odpustil a požiadal o odpustenie, povedal ďakujem, povedal „Ľúbim ťa“ a rozlúčil sa so svojimi blízkymi..."Treba povedať, že film tieto situácie prinesie a vďaka intenzívnej aj keď nie úplne nápadnej hudbe tú celú silu na diváka aj prenesie.

Silný a smutný príbeh, ktorý sa nesnaží za každú cenu tlačiť na pílu. Veľmi sa mi páčil doktor a jeho lekársky kolektív, tie ich sedenia a rozoberanie, ako sa chovať k pacientom, aby im čo možno najviac spríjemnili posledné dni života. Keby takých lekárov bolo čo najviac, pre ktorých nie je pacient len nejaké číslo, pre ktoré spravia len to čo musia a viac sa nestarajú. Páčilo sa mi aj tých 5 vecí, ktoré by mal umierajúci vysloviť k svojim najbližším - odpúsťam ti, odpusť mi, ďakujem, mám ťa rád, zbohom. Tých silných momentov bolo oveľa viac. Trošku ma sklamala len línia so synom, čakal som, že sa to vyvinie inak. A trošku ma nudili tie herecké hodiny so študentmi, to sa mohlo kľudne skrátiť, ale inak super, krásny film.

Nádherný a dojímavý film o umieraní. Benjamin umiera - 4. štádium rakoviny pankreasu. Spolu s jeho matkou a lekárskym personálom ho môžeme sprevádzať na jeho ceste k posledným okamihom ľudského života. Vďaka špičkovej opatere a neotrelému prístupu personálu kliniky, ktorý podstupuje akúsi pravidelnú skupinovú terapiu, môžeme sledovať emócie na všetkých frontoch a vidieť situáciu z rôznych uhlov a v rôznych prípadoch. Zostáva už len upratať svoj "stôl života" a tu na Benjamina čaká ešte jeden problém so svojím neuznaným synom, ktorý má samozrejme svoju vlastnú dilemu v tomto vzťahu. Produkcia je vynikajúca a výborne pracuje s emóciami. Žiadne prvoplánové vydieranie, len obraz, skvelí herci a hudbou jemne navodená atmosféra, ktorú v závere doplní perfektne do scény zakomponovanáNothing compares to youa úžasná titulková klavírna verziaVoyage, Voyage, ktorá v súvislosti s filmom úplne zmení význam piesne.

Filmy o umieraní asi nie sú najlepšie na dobrú noc. Tento je trochu iný, tak ako je celý príbeh tohto umierania iný od akejkoľvek reality, čo som videl alebo počul. Umierajúci je učiteľ herectva a tomu sú akoby prispôsobené všetky postavy, hrajú svoje roly a celok tak dáva zmysel a silu. Ošetrujúci personál je zvláštnou kapitolou, onkológ a psychológ v jednej osobe sa stará nielen o pacientov, ale aj o skupinové sedenia sestier a ošetrovateľov, všetci robia očividne mimoriadnu nadprácu určite aj na francúzske pomery. No napriek všetkým pozitívam, bolo to dlhé umieranie. ––––Ničeho jsem nedosáhl. Odejdu, jak jsem přišel. Nejsem ničím. Až odejdu, svět se nijak nezmění. Ani malinko se nezachvěje. Umírám, aniž jsem pořádně žil.

Toto sa vydarilo. Neverila by som, že film o umieraní sa mi bude páčiť, ale či užBenoit Magimel,Catherine Deneuvea vôbec, všetci ďalší herci aj neherciGabriel A.Saraboli vynikajúci. A ako povedal doktor, dôležité je uistiť umierajúceho, že môže ísť, že vás neopúšťa, že vy to tu zvládnete, viem o čom hovorím, skutočne je to tak. Zaujímavé bolo vidieť, ako môže prebiehať chemoterapia a ako vyzeráskutočnýzáujem lekára o pacienta.