Zevláci (2009)

Jim podobní bývají často nebezpečnější než plešatá 150 kilová hora sádla se sparťanskou šálou kolem krku. Nikdy nevíte, co boreček jenž vypadá na první pohled jak buzna vytáhne z kapsy. Ani se nedivím, že si z nich ostatní dělali prdel, protože i já bych se jim asi smál od ucha k uchu, kdybych je viděl poprvé – ovšem pak šmik a jizva by zůstala na celý život…Příběh samotný byl docela zajímavý, nicméně celkové zpracování dost pokulhávalo. Pár dobrých momentů tu bylo (především pak jednotlivé bitky), ale taky se tu našlo dost hluchých míst a zbytečných vedlejších linek, bez kterých bych se klidně obešel. Občas se tu ale vyskytla i celkem dobrá dramatická vložka, díky které tomu to průměrné ohodnocení vlepím.

U Awaydays možno oceniť aj to, že to nie je iba príbeh o futbalových chuligánoch ale naplno sa rozvíja aj osud obidvoch ústredných postáv, ktorí nie sú v hierarchii "firmy" na najvyšších miestach. Vynikajúci dialekt postáv z oblasti Huddersfieldu, ktorý mal v čase keď sa dej príbehu odohráva tvrdé jadro chuligánov dopĺňa solídnu atmosféru filmu, ktorej najlepším momentom je pomsta voči stredoškolákom v ich obľúbenom bare po útoku na Cartyho a jeho sestru. A netreba zabudnúť na detailné zábery tenisiek, ktorými sa práve táto firma trochu líšila od ostatných. Je vidieť že si autor knižnej predlohy prešiel obdobím v jadre ultras a odrazilo sa to aj na filmovom plátne, aj keď to mohlo dopadnúť rozhodne aj lepšie.

Sú 70. roky a futbalové chuligánstvo je v Británii na vzostupu. Takzvané "firmy" jednotlivých klubov sa objavujú ako huby po daždi, pričom do jednej z takýchto "firiem" chce patriť aj Carty (Nicky Bell). Chce preto urobiť čokoľvek a netrvá tak dlho, než sa zapletie s Elvisom (Liam Boyle), cez ktorého sa chce do "firmy" dostať. Čo však nevie, je to, že sa pomaly, ale isto ocitá v sieti problémov, neistoty, nekonečných otázok a pochybovania o tom, čo je správne a čo nie. RežisérPat Holdentu divákovi servíruje netradičnejší pohľad na ostrovné futbalové chuligánstvo. Z iného pohľadu sa snaží približovať fungovanie "firmy" ako celku, ale viac sa v nej zameriava na jednotlivých protagonistov, najmä potom teda na Cartyho a Elvisa. Hoci vychádzal z knižnej predlohy a veľa toho zrejme nemenil, ťažko povedať, či sa mu na filmové plátno podarilo preniesť všetko dobré. Konečný výsledok vraví skôr o opaku a príbehová línia je viac-menej nezáživným a najmenej pútavým prvkom tohto filmu z roku 2009. V skratke a bez spoilerov to vyzerá asi tak, že Carty stále dolieza za Elvisom, ten je na neho takmer permanentne naštvaný a nakoniec to celé skončí až priveľmi strho, ale najmä inak, než kam to celú dobu smerovalo. Futbalu či chuligánstvu samotnému je tu pritom venovaného naozaj iba málo priestoru. Príbeh ako celok tak divákovi neponúka veľmi veľa, podobne ako aj herecké obsadenie. Všetky postavy, či už tie hlavné alebo vedľajšie, sú v tomto filme plejádou neznámych tvárí, pričom jedinou výnimkou jeStephen Graham, známy z viacerých iných podobne ladených filmov. Svojim výkonom však zaostáva aj on, ale stále je z pomedzi všetkých asi najzaujímavejšou a najsympatickejšou postavou. Určite viac než napríklad hlavná postava Elvisa, ktorého stvárnil Liam Boyle. Nič v zlom, ale minimálne v tomto filme sa na toho herca naozaj nedá pozerať. Výkon, rovnako ako aj vzhľad a celkový dojem, je v jeho prípade veľmi chabý.Awaydayssú vlastne také celé. Minimálne, čo sa príbehovej a hereckej stránky týka. Prekvapivé je, že film má aj tú lepšiu stránku, ktorá ho dokáže aspoň trochu potiahnuť kdesi vyššie. Vynikajúca elektronicky znejúca hudba v podaní dominantných Ultravox a Joy Division perfektne pasuje do pochmúrneho, ale na pohľad podmanivého prostredia anglického Merseyside. Hudba a výprava sú však málo na to, aby sme o tomto filme mohli hovoriť ako čo i len o dobrom, pretože ním nie je. V konečnom dôsledku značný podpriemer, ktorý v konkurencii ostatných filmov o futbalovom chuligánstve výrazne zaostáva. Knižne však môže pôsobiť omnoho lepšie.

Zvláštny britský počin, ktorý sa úplne vymyká škatuľke hooligans filmov, je iný v podstate vo všetkom. A musím priznať, zo začiatku mi to maximálne vadilo, pretože nebyť chuligánskej tematiky, anglických firiem a tak ďalej, o takéto niečo by som asi ani nezavadil. Ako sa hovorí, nie je to moja šálka kávy. Film som si vyhľadal najmä kvôli všetkým tým veciam okolo futbalu, ktorých tu žiaľ až toľko nebolo, samozrejme až na tých zopár výjazdov (rozumej ako pár bitiek). Tie sa mi teda vcelku páčili (hoci mohli byť aj obšírnejšie), no a taktiež sa mi páčili napríklad slušne vystihnutá dobovosť Anglicka v postpunkovej ére (i keď v tomto ohľade jasne vidno, že rozpočet filmu asi nebol nijak obzvlášť vysoký), móda, hudba, účasť Stephena Grahama (ktorý spomedzi osadenstva jasne vynikal), alebo aj hojné využitie slangových slov v dialógoch... Horšie to už bolo s tou dramatickou líniou/líniami. Nezaujali ma ani Cartyho hľadanie samého seba, ani problémy jeho sestry či Elvisa. Možno nie som dostatočne empatický, ťažko povedať. Napriek tomu všetkému to ako celok ušlo, dalo sa na to v kľude pozerať Taký šedý priemer, aj keď druhýkrát by som do toho už asi skôr nešiel. 3/5

celkem zajímavý film, především tím oknem do duší, vlastně to byl napůl psychologický film, což jsem tedy u téhle tímatiky příliš nečekal. Co se bitek týče, tak si myslím, že to nijak zvlášť dobře natočeno nebylo, naštěstí nešlo ani tolik o ty samotné rvačky tvůrcům filmu. Ale musím říct, že mš to místy docela strhlo, i když to nebylo bez chyby a některé moitvy nebyly úplně dokončeny, vlastně šlo především o vztah vůčí Elvisovi a vůči partě 70%