Zabil jsem svou matku (2009)

Vykreslenie dvoch ľudí, ktorí sú zranení, nepoznajú sa a ani to veľmi nechcú meniť. Matka radšej pozerá do bedne, namiesto toho, aby sa venovala synovi. A keď mastí solitaire na počítači, tak nevie ani hlavu odtrhnúť keď na ňu syn hovorí. Potom sa čuduje keď zistí od iných ľudí, že jej syn je gay. To je najviac funny moment snímky. Postavy sú ináč nesympatické, len po sebe vrieskajú a popravde mi boli ukradnuté, aj celý film ako skončí. Mladý rejža však ústrednej dvojke nastavil kontrast skrz Hubertovho kamoša a jeho rodinu, lepšie povedané jeho matku, ktorá je protipólom Chantale. Kontroverzný názov má len upútať, žiadna dráma sa nekoná, ani happyend, len utvrdenie, že predsa len syn potrebuje matku a matka syna.

Měl jsem v plánu si pustitMami!, ale brácha mě zdržoval, tak jsem šáhl po něčem kratším odDolanaa překvapilo mě, že to je o kus lepší než již zmíněný film. Samotný děj není až tak výjimečný, co mě však bavilo sledovat byly věčné silné války mezi synem a matkou. Urážky a výhrůžky padaly jedna za druhou od začátku do konce, a to musím hlavně ocenit, že i přesto, že se spolu v podstatě jinak než hádáním nebaví, člověk v tom furt něco vidí a není to hloupé. Forma a vizuál mírně pokulhává, ale takové debuty a francouzské (vím, je kanadský, ale silně ovlivněný francouzským stylem filmů) filmy bývají. Nejlepší scéna byla ta, kdy malovali pokoj a hrála super uřvaná písnička, a taky ta, v níž mámě rupnou na telefonu nervy. Jsem si jistý, že bez šílených hádek bych hodnotil slabšími 3 hvězdami, ale takto uděluji 4 hvězdičky.Vyhodnocení:Rozepřemi mezi matkou a synem to jen žilo. Bylo úžasné sledovat vyřčené hnusy takto nahlas, ale tak či tak, vzájemná láska těch dvou existuje, a to je fascinující.

Tento film si na mňa počkal do synových šestnástich a dobre tak. Inak by som ho možno mala za samoúčelnú ujačanú pózu nevychovaného spratka. Dnes tú hystériu a hyperkritiku, lásku aj nelásku na oboch stranách chápem oveľa viac. Natočiť toto v 19, sánka dolu. Pri nočnej scéne syna s matkou som sa po rokoch chladného odstupu do Dolana zamilovala.

Film nám predstavuje vzťah matky a syna, ako by to bolo bežné, že syn nenávidí matku a podľa oslavných komentárov si to myslí veľa ľudí. Ja to tak nevidím, ja si myslím, že väčšina v našej spoločnosti zažíva presný opak. Hlavná postava v tomto príbehu nie je ničím poľutovaniahodná. Správal sa ako pubertálny fracek a hlavne ani nebol dospelý, jeho matka mala plné právo mu niečo vyčítať. Samozrejme ani ona to so sympatiami nevyhrala a správala sa ako typická hysterka. Celkovo dosť nudný artový film o pocitoch, ktoré prežíval v sebe len tvorca, no ja som sa v nich nenašiel.

Opis kolísavého vzťahu dospievajúceho s matkou plný vzájomného nepochopenia, hnevu a snahy o zlepšenie vzťahu. .Xavierovi Dolanovisa tieto pocity podarilo veľmi dobre vyjadriť a je vidno, že si niečím podobným prešiel. Film sa síce dejovo veľmi neposúva a obsahuje minimum dramatických zvratov, ale ako ukážka naštrbených rodinných vzťahov to funguje. Úctyhodný štart mladého a talentovaného režiséra a scénaristu, od ktorého sa dajú očakávať veľké veci.7/10 (Videné 12.3.2020, Originálne znenie)