Viktória Régia (1974)

Celkom dobrá televízna inscenácia riešiaca problém bezdetného manželstva túžby po dieťati. Samotný dej je pomerne jednoduchý a okrem dvoch slepých odbočiek s kamarátom Ivanom a kolegom nič iné neskrýva. Produkcia sa snaží pracovať s atmosférou a v lyrických pasážach sa jej veľmi dobre darí navodiť správnu atmosféru. Žiaľ akonáhle dôjde na akciu a dialógy medzi hercami upadá takmer na amatérsku úroveň. Herci sú skúsení, takže im nemožno vytýkať nejaké výrazné prešľapy a Emília Vášáryová, na ktorej bedrách leží celá váha emócií ženy túžiacej po dieťati, priam exceluje. Bez podpory produkcie a dramatizácie deja však zostáva celok len mierne nadpriemerný.(31.10.2024)

Všade samé deti, len hlavnej hrdinke Rii sa to nedarí. Manžela v podaní Vlada Müllera má pritom milého, emancipovaného, aj navarí, poupratuje, kyticu upraví, ale nejde to, aj lekár im dáva malú šancu. A do toho všetkého nešťastia prichádza študent Kňažko ako podnájomník s nečistými úmyslami. Čo sa asi stane, dá Emília Ria na rady skúsenejšej kamarátky Zory Kolínskej? Film je trochu psychologický, trochu lyrický s módnym fotením, ale napriek tomu ma s Emíliou bavil. Dôsledne sa normalizačne vyhýba akémukoľvek náznaku sexu alebo aj manželskému bozku, takže nakoniec sa ani nedozvieme, ako to naozaj bolo. ––––Taký je život. Niekedy stačí vymeniť partnera. –––– Je to Viktória Régia, náš najvzácnejší kvet. Onedlho sa rozvinie, kvitne len 24 hodín za rok. Potom odkvitne navždy.(27.10.2024)