Utrpení (1997)

Nemám problém s depresívne ladenými filmami, aj keď v tomto prípade sa mi zdá, že už je to jemne za hranicou. Ide o ten typ snímkov, v ktorých sa síce odhaľujú skutočnosti a ukazujú nahú (a jemne nemilosrdnú) realitu, ale úplne iným smerom, ako čakáte. To treba režisérovi uznať. Cesta ku gradujúcemu finále je však dlhá a vedie do viacerých slepých uličiek a s viacerými cikpauzami. Nolte je fajn, ale vyzdvihnúť musím predovšetkým už starého Coburna vo vedľajšej postave, ktorý predvádza výnimočný výkon, a za ktorý je zaslúžene ocenený aj Oscarom.

Připadá mi, že po úspěchu Farga od Coenů měli všichni potřebu taky natočit film, kterej se odehrává uprostřed zimy někde v americkym maloměstě, kde se motaj samý podivný existence a každej tam zná každýho. Má to svoje určitý kouzlo, ale Fargo bylo prostě jenom jedno. Tohle je proti Fargu takovej slabej odvar, kterej chvílema i docela nudí. Film má momentálně 66% a s tim se dá asi souhlasit.

Zasněžená pustina a uprostřed jeden zapadákov, kde se pomalu začíná odvíjet něco, co napřed vypadá jako slowburn kriminálka, ale pak se z toho stane něco dost jinýho. Nick Nolte v downward spirále, kterou akcelerovaly vnější nešťastné okolnosti a které odhalují jeho stará traumata. Tzn. Paul Schrader si tu jakožto scénárista Taxikáře zopakoval oblíbené téma. Nenápadnou parádu tam dělá hudba od Michael Brooka (autor skvělého 4AD alba "Sleeping With Fishes")

Pokiaľ máte radi thrillery alebo drámy zo zasnežených amerických malomiest, respektíve z akýchkoľvek malomiest a radi sledujete vývin vzťahov miestnych ľudí, ktoré sú málokedy idylické, Affliction vás nemôže sklamať. Nick Nolte predváza možno najlepší výkon svojej kariéry, po chvíli ho budete vnímať už iba ako Wadea a nie ako Nolteho. Atmosféra stále viac a viac hustne a film sa stáva každou minútou depresívnejší, v podstate ide o priamu úmeru toho, ako sa u Wadea vyvíja bolesť zubu. Posledný tretí akt je pomerne prekvapivý v tom, ako kruto narába s hlavnou postavou a v podstate so všetkými postavami a scenár sa nebojí všetko dohnať až do krajnosti. Ak potrebujete cítiť z filmov nádej, tak sa naopak Affliction radšej vyhnite.

„Utrpenie,” to skrátka nie je iba neprekonateľná bolesť zubu, čo by mohlo človeka vari najviac sužovať, lebo toho je ešte v podstate oveľa viac, čo všetko bude Wadea Whitehousea postupne a poriadne zožierať, že by som to asi nespočítal ani na prstoch jednej ruky, alebo predsa áno ? Tak skúsim začať nejako zmysluplne, čo by som sem mohol vlastne zaradiť... Najprv by sa patrilo predstaviť tohto protagonistu. On je totiž niečo medzi dopravným policajtom a pracovníkom technických služieb, kedy má na starosti najmä odpratávanie snehu, či bezpečnosť žiakov pred cestou do školy. Jednoducho, z každého rožku trošku, väčšinou je vždy tam, kde ho najväčšmi treba. Ďalej by som nadviazal na to, že s manželkou sa medzičasom už rozviedol, a práve teraz bojuje o to, kto by mal mať dcéru Jill vo svojej starostlivosti, i keď to očividne zrovna vyzerá tak, že akurát žije s matkou, no i napriek tomu nestráca nádej, ktorá ako sa tradične hovorieva, umiera posledná, keďže potom navštívi advokáta, kedy sa rysuje daná príležitosť na zvrátenie nepriaznivej situácie, a vonkoncom, dôjde k tomu ? Toto ešte stále nie je nič v porovnaní s tým, čo ho priam deptá ! Pri love na jeleňa, sa totižto nešťastnou náhodou (smrteľne) postrelil šéf odborov z Massachusetts, Evan Twombley, pričom nebol sám, bol tam s ním aj istý Jack Hewitt, na ktorého (s)padá asi najväčšie podozrenie, pretože Whitehouse je skalopevne presvedčený o tom, že to určite nebola nehoda, ale niečo viac, v čom by mali byť zapletení viacerí ľudia ? Ešte aby toho nebolo málo, začnú sa mu vynárať spomienky na svojho despotického otca Glena, ktorého sa rozhodne prísť pozrieť, ako sa mu darí ? To, čo vzápätí uvidí, ním veľmi otrasie. Syn s tatkom majú sklony k alkoholizmu, čo na seba nenechá extra dlho čakať. Aspoňže si celkom dobre rozumie s priateľkou Margie Foggovou, no nespomenúť tiež jeho brata Rolfea, s ktorým si často telefonuje po nociach, kedy sa mu zdôveruje s tým, čo ho ťaží na srdci, by bol asi hriech. A tak sa následne ponúka otázka. Koľko vecí sa mu podarí vyriešiť, alebo nakoniec nevyrieši vôbec nič... ? / Začal by som s Paulom Schraderom, ktorý je asi skôr lepší scenárista (Scorseseho Taxikár), než povedzme režisér, čo bádať aj na tomto snímku z roku 1997, v ktorom naprosto dominujú herec v hlavnej a vo vedľajšej úlohe, to jest Nick Nolte, a jeden zo siedmich statočných, alias „vrhač nožov,” Jim Coburn, pričom práve "Britt" , si napokon odniesol do svojho príbytku Oscara. Hodne dlhu dobu sa chodí okolo horúcej kaši, za asistencie, nie príliš kvalitného strihu (za čo automaticky strhávam percentá!), a už keď sa vo filme miska váh preváži, stávajú sa také neuveriteľné veci, až z nich rozum ostáva stáť. Atmosféra je síce depresívna, ako sa patrí, samý sneh a zima, no ani tou to nie je dostatočne (vy)kompenzované. Vo filme si na chvíľu zahral i Willem Dafoe, ktorý sa akosi držal na uzde, než na čo bývam zvyklý. Sissy Spacek vskutku potešila, keď už teda nič iné, no aj ona má málo hereckého priestoru sa predviesť, čo v nej v konečnom dôsledku drieme. PODTRHNUTÉ: Ak si to ani nepozriete, o nič veľké neprídete, ale ak tomu predsa dáte šancu, ľutovať by ste nemali ?