The 3rd Letter (2010)

Vždy sa mi páčil žáner sci-fi. Páčil sa mi nie len preto, že odkrýval možnosti, ktoré človek môže mať v budúcnosti, ale aj preto, že je plný fantázie a tak som ho aj brala, ako fikciu. Ale čo ak to zas až taká fikcia nie je? Čo, ak má v niečom pravdu a naša budúcnosť bude tak temná a bezútešná, ako už to v tomto druhu filmov líčia desaťročia. Ak sa rozhliadnem okolo seba, nezdá sa mi to vôbec nepravdepodobné a behá mi mráz po chrbte...Vy sa ešte vážne nebojíte pokroku? Napreduje míľovými krokmi! A ide cez mŕtvoly...

Geniálny dystopický snímok o neradostnej budúcnosti ľudstva. Čokoľvek napísať by bol čistý spoiler a ochudobnenie o skutočne geniálnu pointu poukazujúcu na oveľa zásadnejšie problémy než naťukanie nejakého kódu. Snáď raz Grzegorz Jonkajtys nakrúti nejaký takýto podobný celovečerný film, nebudem vôbec proti.

Film varuje pred pokrokom robotiky a nanorobotiky, technologického sveta budúcnosti, kde je človek a stroj spojený v jedno. Že bez pointy?! Namiesto mozgu čip, namiesto žíl káble, vylepšená myseľ, svetovláda strojov... Sci-fi?

Docela slibně se to rozjíždělo, promyšlenější a hlavně dotaženej závěr z toho mohl udělat docela slušnej krátkometrážní snímek, ale místo toho to ten závěr úplně zahodil, no co, škoda.

Trochu nedomyslené a lacné, ale dačo o ľudskej chamtivosti, pude sebazáchovy a sebeckosti, keď sa jedná o holý život to dokázať povie. Ako krátkometrážny postačí, na celovečerný by som to nevidel.