Taxi do Tobruku (1961)

„Zajtra na vašich hroboch vyrastie lepšia pšenica, ako hovorí básnik,” pričom ja zároveň hovorím najmä teda konkrétne i to, že ústredné vyvrcholenie v rámci tohto akéhosi dobrodružne-vojnovo ladeného titulu, ma naprosto vyviedlo z rovnováhy, pretože som si o ňom predtým stihol vytvoriť úplne rozdielny úsudok, než aký mi vskutku tento všestranne zameraný, francúzsky režisér menomD. de La Patellière, naostatok predsa i ponúkol, čím v podstate nadobudol celkom odlišný rozmer; dalo by sa podotknúť, že ma mimoriadne šokoval!•Ústredný prím predstavoval desiatnikTheo Dumas[VENTURA]z I. slobodnej francúzskej divízie, akurát sa nachádzajúceho kdesi v líbyjskej púšti [Sahara] v Tobruku, kedy možnože dokonca títo mládenci dovidia až kamsi na „púštnu líšku” v podobe poľného maršalaE. Rommela; vďaka istým spôsobom nastolenej situácii, sa im neskoršie podarilo aspoňže zajať i nemeckého Hauptmanna v podaníLudwiga von Stegela[KRÜGER]- na jednej strane tu máme francúzsku kvartetovú skupinku, zatiaľ čo povedzme zase na strane druhej, sa priam majstrovsky "rozpínal" tentohľa iba jeden predstaviteľ zo strany agresora, ktorý bol hlavným spúšťačom rozpútania II. svetovej vojny - tým pádom sa do popredia postupne pretláčal spôsob začatia hrania istých, „púštnych hier,” kedy ani väčšia prevaha Francúzov, nemusela hneď automaticky znamenať aj značnejšiu výhodu, nakoľko sa to v danej oblasti len tak hemžilo samými členmi z expedičnej sily v tvare "AFRIKA CORPS".•A pritom ani nijako zvlášť nestojím o ten názor, že by siLinoukradol film len vo svoj vlastný prospech, ako to potom neskoršie robieval; v úvodných titulkoch sa nachádzal až v tesnom závese zaHardym, čo znamenalo predovšetkým azda len to, že sa čoraz viac rýchlejšie rozbiehal, keď ho následne už vôbec nikto ani nezastavil - obidvaja boli ešte začiatočníkmi. • Toto spracovanie som už mal pomerne dosť dlho vo svojom hľadáčiku, kedy som presvedčený o tom, že je oveľa vydarenejšie prevedené do výslednej podoby, ako práve tamten nasledujúciTobruk.

Atraktívne prostredie severnej Afriky počas 2. sv. vojny, zaujímavá partička skladajúca sa zo štvorice francúzskych vojenských buranov a chytrého nemeckého dôstojníka a celkom zaujímavo sa rozbiehajúca púštna road-movie. Film ide od začiatku na vec a viac pripomína dobrodružne pôsobiace macaroni combat filmy, čo je do istej miery jeho devízou. Ventura s Krügerom to zasa dokážu obstojne ťahať na hereckom poli. Nejaké dramatické polohy však iba kĺžu po povrchu. Napr. taká zachádzka do Nemcami okupovanej oáze si žiadala väčšie grady, resp. aspoň nejaké. Pýtalo si to aj viac akcie. Ale najslabším článkom je nedotiahnutý záver, ktorý akoby sa ani nekonal a je vypovedaný iba (rozprávačsky) jednou vetou. Scenárista mal asi dovolenku.

Michel Audiard se zjevně do Afriky vracel rád. Jeho 100 000 dolarů na slunci nebo Mrchožrouti se také odehrávají v Africe. Taxi do Tobruku je o skupině vojáků, kteří se snaží přežít pouť přes rozžhavené písky. A ještě mají zajatce. Je to film, který připomíná, jak náročné, ale hlavně odlišné bylo v 2. světové válce bojovat na zcela jiném poli než je to evropské. Měnily se podmínky i lidé. Voda, horko, to vše (ne)bylo samozřejmostí. Film je skvěle obsazen a jde opravdu o drama, ve kterém si filmaři najdou prostor i na lehkou zábavu. Zároveň se tu diskutuje na téma, jak musí vojáci spolupracovat s nepřítelem, když jim jde o stejnou věc. A když potřebujete přežít a nepřítel přežití zajišťuje, tak musí nenávist a touha po pomstě jít stranou.

Můj oblíbený Lino Ventura občas nevolí film, který by byl šálkem mého čaje. Někdy hodně politický až k nepochopení nebo tady válečný. Z těchto témat mám raději spíše dokumenty. A to si Lino prý pečlivě vybíral filmy, což ale můžu potvrdit, protože jsou bez výjimky kvalitní a pro mne zajímavé a záživné kromě pár výjimek. No ale každému se nezavděčíš co se týče témat, no... V tomto mne ale absolutně zaujal moment, kdy jeden z vojáků vylétne do povětří s minou a Lino s kolegou i v tomto okamžiku stojí bez hnutí jako by se nic nestalo. Ano kdyby se hnuli, následovali by toho nešťastníka. Ale sakra představte si sebe, jak to ustojíte bez leknutí a bez hnutí. To byl fakt moment, za který bych snad přidal jednu hvězdu. Možná příště a třeba se mi film i lépe trefí do nálady.

Jediným závažnejším problémom tohto ľudského príbehu uprostred krutej vojny je jeho subjektívna dĺžka, 95 minút by malo ubehnúť rozhodne rýchlejšie. No a aj samotný záver, ktorý pôsobí uťato, dnes by sme sa dočkali poriadneho akčného finále, čo by ale mohlo byť aj na škodu. Každopádne som od záveru očakával viac. Herecky sme na úplnej špičke, tu si nemusíme nič nahovárať. Paradoxne bol do postavy Nemca obsadený pomerne nesympatický herec, napriek tomu si dokázal postupne svojim spôsobom získať nielen francúzsku posádku, ale aj divákov. Stále sú tu však tie štyri mŕtvoly zo začiatku, akosi nie som schopný úplne prijať logiku, že zastreliť nepriateľa na diaľku kvôli potrebe auta je morálne v poriadku a následne ak nájdem niekoho ďalšieho, tak je väzeň a je tak zrazu chránený. Ale to je tá vojna, kde platia "iné pravidlá", ktoré aj tak nie som schopný ako humanista akceptovať.