Táta na kvadrát (2021)

Nádherný film plný optimizmu, šťastia, lásky, radosti, pestrých farieb, peknej muziky, nádherných lokácií, idealizmu, spirituality, naivity, dramatických momentov, hippies, jogínov, budhizmu apod. Len škoda, že tento veľký idealistický obraz neobsahuje ani náznak reality, čo je síce šľachetné, ale taktiež aj prostoduché. Naviac som postrádal akési zadosťučinenie, keďže tá žena mohla mať rovno desať ďalších chlapov a nemanželských detí, ale nakoniec sa film ani nesnaží podať myšlienku, že nemanželský sex je hriech alebo niečo v tom zmysle, skrátka každý nech si robí čo chce. Proste hotová idylka. Technicky OK, občas aj vtipné, ale je hneď niekoľko filmov, ktoré tento námet stvárnili lepšie a bez servítky - menovite napríklad depresívnePožiarealebo dramatickáCesta za mesiacom.

Počas sledovania filmuDouble Dadsom mal pocit, že to, čo vidím, by vypadalo lepšie na stránkach nejakej knihy (to však neznamená, že z daného príbehu by sa nedal natočiť dobrý film). Príbeh: slečna, ktorá sa práve stala dospelou a celý svoj život strávila niekde „v prírode“, sa vydá do neznáma, aby vyhľadala svojho otca, ktorého nikde v živote nevidela. Narazí na dva chlapi, s ktorými jej matka mala niečo spoločného, a skúsi „šťastie“. Ďalšie kúsky príbehu si myslím, že každý dá sám dohromady. Koncepcia Crisa D'Amatoa nie je úplne zlá, ale postráca silnejšie a zábavnejšie momenty (keď už je to v kategórii komédia, tak by to mal byť záživnejší). Herecké výkony sú ploché a ani jedna z nich nie je dostatočne rázna, ale Maisa Silva dáva lepší výkon ako v prípadeDJ Popelka. Záver je idealistický, príliš naivný. P.S.:Vo svete kinematografii v danom žánru a s daným obsahom určite nájdeme aj lepšie vydarené filmy.Osobné hodnotenie:61% (**)

Najlepší z celého filmu bol jednoznačne námet, ktorý vyznieval mimoriadne zaujímavo a so širokým potenciálom realizácie. O to trpkejšie bolo to sklamanie, že sa z toho vykľula akási naivná rozprávka o dievčati na prahu dospelosti, ktoré sa vydáva naprieč Brazíliou, aby len tak oznámila dvom "šťastlivcom", že sú jej otcovia. Nuž, jej mamička mala asi búrlivé obdobie... Celé to pôsobilo maximálne idealisticky a bez akejkoľvek zásadnej drámy (to aj u Rosamunde Pilicher sa človek dočká asi väčšej dramatizácie). Myslím si, že s týmto námetom si mohli dať tvorcovia aj viac záležať. Proste bieda.

Celý život prežiť v hipisáckej komunite? V tom prípade by malo byť dievča šťastné, ak sa dostane vôbec do Klubu27, pokiaľ sa teda takéhoto veku dožije. Samozrejme Netflix nám ukazuje inú stránku hipisákov. Všetci sú to pokojní budhisti, na mráčiku sa vznášajúci jogíni, totálni vegáni, o drogu ani nezakopli. Len neviem odkiaľ zobrala tá pubertiačka črtajúcu sa nadváhu, keď žije len na korienkoch a lesných výhonkoch.

Ňuňu sluníčkové, všichni so happy a smile, až to lezlo na nervy.