Taká malá propaganda (2001)

Krátkometrážny dokumentárny film režiséraMareka Kubošapredstavuje nahliadnutie za oponu fungovania Slovenskej televízie (STV) v období deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. STV vtedy nieže pod krkom, ale priamo za gule držala vládnuca strana Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorej tvárou bolVladimír Mečiar, jeden z najväčších zlodejov, akých táto krajina kedy videla. V Mlynskej doline sa počas "divokých deväťdesiatych" prakticky vyrábali programy, ktoré velebili HZDS, pričom na politickú či názorovú opozíciu hádzali všetku možnú špinu. V Kubošovom dokumente ponúka toto nahliadnutie na vtedajšie fungovanie STV jeden z jej bývalých zamestnancov, ktorý sa priamo podieľal na výrobe "na zákazku" pre HZDS. Popri bahne, zloženom z dobových televíznych záberov, odkrýva morálne bahno aj bývalý zamestnanec, keďže prakticky nič neľutuje a dokonca tvrdí, že by rovnakú prácu išiel robiť znova. Každému divákovi s chrbtovou kosťou sa musia jeho slová a bezškrupulózne zmýšľanie bridiť, čo sa v konečnom dôsledku dokonca podpisuje na celkovej kvalite dokumentu. Je takmer až udivujúce, ako môže znechutenie ovplyvniť pohľad na filmový počin ako celok.Taká malá propaganda, ako to dokument zachytáva, až taká malá nebola. Na slovenské pomery bola v časoch, kedy mala najväčšiu silu a najhoršiu podobu, naozaj veľká. Obsahovo zaujímavé a nechutné zároveň. Technicky nie veľmi výrazné, postavené na archívnych záberoch a jednom rozhovore.

Výpoveď pracovníka STV počas rokov, kedy Vladimír Mečiar zastával post premiéra SR. Názorovo išlo o subjektívny dokument ohľadom politizácie verejnoprávneho média, no určite lepšie ako žiadny film súvisiaci s touto problematikou. Bolo to natočené tesne po páde Mečiarovej vlády, teda viac ľudí pravdepodobne ešte nechcelo vyjadriť svoj názor a svoje skúsenosti. Za veľa hovorili aj dokrútky, ktoré boli k téme. Celkovo sa mi to páčilo. 75%

Perfektný portrét človeka bez morálky. STV a mečiarizmus sú len pozadím, nič špeciálne sa človek nedozvie. Ide tu o toho človeka, ku ktorému sa dostávame neuveriteľne blízko, bez akéhokoľvek skrývania alebo pretvárky. To sa darí nie kvôli schopnostiam dokumentaristu, ale kvôli neopatrnosti/nezáujmu dokumentovaného. Je to dosť silné (posledné minúty stoja za to) a navodilo to vo mne pocit nepokoja, neistoty, akoby som sa potil na stolčeku rovno pred kopou kamier pod neznesiteľne silným svetlom.

Dokument kde monológ hlavného "hrdinu" nemusí byť každému po vôli. Napriek tomu, že z jeho myšlienok by sa nejednému spravilo zle, obsahujú v sebe silné posolstvo. Páči sa mi ako sa nehrá na prevracača kabátov a pokojne prizná, že to čo robil ho bavilo a keby sa dalo tak by to robil znovu. Veď prečo nie keď bol za to platený, však? On nemôže zato, že ľudia hocičomu uveria.

Maličký a nenápadný dokument, ktorý v sebe nesie niečo veľké (BigDeal). Sám by som to lepšie nepopísal. Komentátori čo si nedovidia po špičku nosa a kritizujú daného ex-novinára či nemajú problém nazvať ho špinou, vôbec ale ani len trošíčka nepochopili význam toho na čo dokument poukazuje. A dovolím si tvrdiť, že posledné minúty rozhovoru prinášajú minimálne raz tak dôležité posolstvo ako celý dokument dohromady. Odporúčam pre všetky naivky, ktorí si myslia, že dnes už žijú vo svete nezávislých médií.