Suor Omicidi (1979)

„Suor Omicidi“ není nijak skvělým filmem, ale jsou zde momenty, které jsou zajímavé. Anita Ekberg je uvěřitelná, skvělá a krásná je pak Paola Morra. Příběh není hloupý, ale snaží se diváka zaujmout, což je trochu narušováno nepříliš jistou režisérskou prací. Některé scény jsou prostě nuda. Finále ale vůbec není zlé, a tak se dojmy z filmu pohybují okolo průměru, možná trochu za ním.

☠ Video Nasties, The Complete 72 Banned Titles List 44/72☠. Chyba tejto snímky je tá že, to nemalo žiaden výraznejší dej či hmatateľný príbeh. Pri sledovaní ma nutkalo sa usmievať a nie kvôli zlému spracovaniu či nehereckým výkonom (ktoré tu neboli) ale kvôli pocitu s toho ako sa mohli cítiť fanatický kresťania keď na vlastné oči videli aké zverstvá sa v tomto, zo začiatku nie tak relatívne šokujúco vyzerajúceho, filmu dejú s mníškami. Sex, homosexualita.vražda, drogy to všetko tu predvádza, schizofréniou trpiaca, sestra Gertrúda a neštíti sa to robiť v sanatóriu pre psychicky chorých (aspoň tak som to pochopil). Miestami tu boli aj surrealistické vsuvky, s fantastickou skladbou Suor Omicidi od skladateľa menom Alessandro Alessandroni, ktoré sa sem nehodili už len s toho dôvod že neboli podľa mňa dostatočne kreatívne. Skladbu takisto použilo duo Cattet-Forzani do svojho filmuStrange Colour of Your Body's Tears. Tento opus si určite znovupoužitie zaslúžil. Je totiž až príliš dobrý aby skončil iba v takomto filme ktorý sa snaží iba šokovať veriacich... 2.5*

Jeden z těch známějších nunsploiterů a dokonce hříšník na nechvalně proslulém "videonasties" listu. Tahle účast je mi záhadou, i když na listu vydržel film pouhý rok. The Killer Nun neoplývá značnou brutalitou, jeho kontroverznost bych tak viděl spíše na samotném obsahu, který je založen na skutečné události z roku 1977, kdy Belgií otřásl tento případ feťácké a vraždící jeptišky. V tomhle ohledu je to vážně celkem nepříjemná podívaná, ke všemu pěkně zahrána hlavní anti-hrdinkou, ale dnešním divákům přijde zcela jistě "softly" nebo dokonce "boring". Palec nahoru však dávám za závěr.

Solídne, vecne natočený film, bez nejakých väčších štýlových alebo tématických odbočiek, so silným príbehom, inšpirovaným skutočnými udalosťami. Anita Ekberg v hlavnej úlohe je naozaj obdivuhodná a jej vyčíńanie zahraté naozaj presvedčivo, hudba v štýle Goblin miestami až zimomriavková a scény vrážd, alebo mníškiných halucinácií, nestratili ani po rokoch nič zo svojho dopadu.

Katolíckou cirkvou v čase svojho vzniku odsudzovaný filmový projekt, ktorý sa nechal voľne inšpirovať čerstvými udalosťami založenými na skutočnosti. Hlavnej postavy mníšky – sestry Gertrudy sa zhostila niekdajšia sexbomba a Miss Švédska Anita Ekberg. Príbeh Giulioho Berrutiho sa nechal voľne inšpirovať udalosťami zo začiatku roka 1977, kedy sa v 38-lôžkovom geriatrickom oddelení verejnej nemocnice v meste Wetteren (Belgicko), začali čoraz viac množiť a vychádzať najavo podivné praktiky jednej z opatrovateliek. Podozrenia zo sadistického týrania, vrážd a krádeži padali na hlavu 44 ročnej sestry Godfridy – mníšky narodenej pod vlastným menom Cecile Bombeek, ktorá prijala svoje náboženské meno Godfrida po vstupe do Apoštolského Rádu Svätého Jozefa (Apostolic Order of St. Joseph). Neskôr po vyplávaní šokujúcich udalostí na povrch osoby už nazývanej ako "The Bloody Sister". Zdrojom všetkých jej známych problémov sa stala druhá operácia mozgu z roku 1976, po ktorej sa stala závislá na morfiu. Svoje potrebné dávky drogy mala v liečebnom ústave ako vrchná sestra prakticky na dosah ruky. A keďže jej pacientmi boli nevládni a chorí starí ľudia, neštítila sa ani krádeží ich cenností. Polícia ju obvinila z krádeže predmetov v celkovej sume až 30 000 dolárov a bola vyšetrovaná za radu vrážd. V rámci jedného roka zomrelo v ústave až 21 ľudí a to často záhadným spôsobom. Priame dôkazy sestru jednoznačne usvedčili z troch vražd, ku ktorým sa pod ťarchou vyšetrovania priznala. Oficiálne bola obvinená teda len za tieto tri (následok smrti – predávkovanie vysokou dávkou inzulínu), za ktoré bola políciou zatknutá a odsúdená vo februári 1978. Jej doslova mučiace praktiky, sexuálne chúťky, závislosť na drogách, vraždy, falšovanie lekárskych správ a receptov, sa vďaka policajnému vyšetrovaniu po roku konečne zastavili. Keďže sa ukázalo pochybenie aj zo strany personálu z blízkosti sestry Godfridy - istý čas boli niektoré z jej praktík zámerne prehliadané a ticho tolerované, katolícka cirkev moc nadšená z chystaného projektu voľného sfilmovania osudu tejto čiernej ovce v mníšskom hábite nadšená nebola. Okrem použitia dramatického príbehu vyvolávajúceho emócie sa v istých fázach pristúpilo aj ku zobrazeniu tyranie v niekoľkých striedmych gore záberoch. Ale aj tie stačili, aby sa na film začali orientovať cenzori. Vo Veľkej Británii bol film pod názvom “The Killer Nun“ v auguste roku 1984 dokonca úplne zakázaný (verzia vydaná distribučným štúdiom “Techno Film“). Docielilo sa toho umiestnením filmu na neslávne známy zoznam tzv. Video nasties. Svoju unáhlenosť a neopodstatnenosť si cenzori z BBFC uvedomili v júli roku 1985, kedy “The Killer Nun“ zo zoznamu vyradili. K re-releasu v Británii sa pristúpilo až v roku 1993, kedy na trh prichádza Cut verzia od štúdia “Redemption“ – verzia skrátená o 13 sekúnd, Rated:18. V roku 2006 tá istá spoločnosť vydáva film opäť, tentoraz v remasterovanej Uncut podobe na DVD (Rated:18). Osobne videný práve tento uncut zostrih.