Slepé lásky (2008)

Výborný dokumentárny projekt, ktorý nás privádza priamo do životov slepých ľudí. Máme tu štyri rôznorodé poviedky z rôzneho zázemia a vekových kategórií. Mňa osobne najviac zaujala poviedka o Zuzane, ktorú si viem predstaviť aj ako celovečerný film. Tie ostatné boli skôr priemerné, no napriek tomu zaujímavé a určite aj tie mali svoje posolstvá a podnety na zamyslenie sa. Páčilo sa mi, že títo ľudia sa nijako obzvlášť neľutovali, skôr pôsobili priaznivo a optimisticky. Ľudia so zdravým zrakom si ani nedokážu predstaviť, aké to je, nevidieť. Preto si tento dar treba vážiť.

Dokumentárny film režiséraJuraja Lehotskéhoz roku 2008 prináša pohľad na štyri príbehy nevidiacich ľudí. Okrem ich bežného každodenného života nazerá dokument najmä na aspekt lásky a to, akú podobu v ich životoch práve táto najsilnejšia ľudská emócia má. Odlišnosť príbehov a protagonistov, ktorých jediným spojovateľom je práve zdravotné znevýhodnenie, predstavuje pre diváka zaujímavý pohľad hneď z viacerých hľadísk. Tým dominantným je samozrejme zachytenie pocitov v spojitosti s láskou, ktorú postavy v dokumente zažívajú alebo po ktorej túžia. Obavy, očakávania a prekážky s ňou spojené zachytáva autor veľmi citlivo a vnímavo, pričom obraz v tomto prípade dokonale nahrádza tisíce zbytočných slov. Statický záber na niektorého z účinkujúcich, ticho hľadiaceho pred seba, s očami nevidiacimi, ale kdesi za nimi s množstvom skrytých emócií, totiž sám o sebe dokáže povedať veľa silného. Schopnosť takto pôsobiť na diváka má vo filme hneď niekoľko scén. Druhým výrazným faktorom, vďaka ktorému dokáže Lehotského počin zaujať, je zachytenie bežných činností nevidiacich ľudí. To, akým spôsobom ich dokážu vykonávať, si zaslúži maximálny obdiv. Divák si tak zároveň uvedomí, aké má v živote šťastie, že vidí a môže tento film (alebo prakticky čokoľvek iné) sledovať.Slepé láskysú dokumentom, ktorý zároveň miestami koketuje aj s fikciou. Jeho (snáď autentická) dokumentárnosť však predstavuje dominantný prvok, ktorý stavia na silnej téme a pozoruhodných príbehoch jeho protagonistov. Celkovým spracovaním výraznejším spôsobom nevyniká, ale to v konečnom dôsledku nijako neznižuje kvalitu jeho námetu.

Nie každý segment je rovnako zaujímavý, ale čím dlhšie film trvá, tým som mal pocit, že je režijne pevnejší a zovretejší. Vrcholom je pre mňa jednoznačne slepý pár, ktorým sa narodí vidiaci synček. Scéna v kine bola naozaj dojímavá. Určité časti pôsobili inscenovane (diskotéka) - dokument sa ale nesnaží pôsobiť neštylizovane, čiže výsledný dojem to nekazí. Dobrý nápad a dobre zrealizovaný.

Snad to nebude znít moc brutálně, ale to by člověk nevěřil, kolik bude mít dokument ze života slepých lidí hluchých míst. Sledovat běžný všední život lidí, kterým chybí zrak (neumím si ani představit, co by mi v životě chybělo víc než právě zrak) pro mě bylo každopádně přínosné, což ale nemění nic na tom, že sledovat lidi, ať už jsou na tom jakkoli, jak jenom sedí, leží a dumají, je o ničem téměř v každém filmu.

Netradičný a pre mňa veľmi zaujímavý pohľad na život ľudí, ktorí nemôžu vidieť tento svet. Používajú iné zmysly a používajú ich oveľa intenzívnejšie ako my a často som mal pri sledovaní týchto ľudí pocit, že vidia viac ako my. Najviac ma zaujala úvodná dvojica, príbeh s cigánom Mirom a jeho "gádžo" láskou bol tiež dobrý. Trošku slabší sa mi zdal príbeh s tehotnou Elenou, aj keď by mal byť emocionálne najsilnejší. Celkovo veľmi zaujímavý a z časti i hraný dokument. 80%.