Sicilská spojka (1985)

Talianskeho herca Michele Placida si pamätám ako chrabrého bojovníka proti mafii z kultového televízneho seriálu "Chobotnica", ktorý bol vyprodukovaný v osemdesiatych rokoch minulého storočia. To ako stvárnil postavu policajného inšpektora Corrado Cattaniho je nezabudnuteľné. Doteraz som však netušil, že zhruba v tom istom čase sa postavil aj na opačnú stranu barikády. V roku 1984 si zahral nájomného vraha v krimi dráme režiséra Damiano Damianiho "Sicílska spojka". Má za úlohu zlikvidovať vplyvného muža v Palerme, ktorý prekáža mocným mafiánskym bossom. Michele Placido bol v službách oganizovaného zločinu rovnako vynikajúci, ako i keď proti nemu bojoval. Je to výborný herec a charizmatický chlap. ****

„Celý život čakáš na veľkú príležitosť.”•Áno, vskutku to vyzeralo práve tak, že tento ústredný taliansky protagonistaMario Vialone[priam nekompromisný herecký prejav zo stranyMichela Placida, ktorý dokázal naprosto kvalitne stvárňovať nielen iba predstaviteľa od radov sicílskej mafie, ale zároveň aj takéhoto predstaviteľa na strane zákona, alias sudcu či prokurátora Giovanniho Falconea v takisto rovnomennomfilme], sa po desiatich rokoch, strávených v New Yorku, znovu vracia do svojho rodného mesta v podobe Palerma, aby povedzme tým vybavil isté náležitosti s tým vari i automaticky spojenými, do ktorých by teda úplne najradšej "zasvätil" i svojho [ne]zamestnaného, mladšieho brataMichela, ktorý momentálne prežíval akúsi „sklamanú lásku” s ťažko skúšanouCecíliou.•Damianihopozoruhodným spôsobom koncipovaný titul → podľa môjho triezveho, resp. objektívneho uvažovania, obsahoval parametre "shakespearovskej tragédie," pretože bol rozdeleným do viacerých, ako by dynamickejšie sprístupnených dejstiev s čoraz väčšou tendenciou kopiacich sa problémov → a to najmä z pohľadu bratskej dvojice v podaní„Romulusa a Rémusa,”vrátane ponurej linky s vyššie uvedenými, „zamilovanými hrdličkami,” to jest prichádzanie ďalších postáv do ich napätého vzťahu, spoločne s mafiánskymi praktikami ako blížiacou sa brutálnou atmosférou, a rovnako som taktiež musel počítať aj s akousi snahou o nastolenie poriadku v rámci ponurého diania, čo tiež nebolo jednoduchou záležitosťou; predchádzajúce ingrediencie sa zmixovali dohromady so zaujímavým vyústením danej situácie, ktorá dokonca už akosi visela i na vlásku.•Síce mám veľmi rád taliansku kinematografiu ako celok, no mám taký zvláštny pocit, že Taliansko ako krajina: disponuje dlhokánskymi chápadlami mafie s presahom až kamsi do politických korupčných sfér v jednom a tom istom ponímaní; našťastie ešteže majú i dostatočnú [filmovú] sebareflexiu na to, aby v podstate vďaka jej udomácneniu sa v našich mysliach, mohli ňou neustále oboznamovať nových a nových divákov, ktorí chcú vedieť a poznať, ako sa vlastne veci v skutočnosti majú... → aSicílska spojkapredstavuje jeden zo žiarivých príkladov, ako by sa k tomu malo potom i správne pristupovať.

Mafiánska logika:"Ten chlap je aj tak odrovnaný. Rozhodli sa, že zomrie. Neurobíš to ty, urobí to niekto iný. Bola by hlúposť nechať tie peniaze niekomu inému..."Slušný filmík, hoci na tie najšpičkovejšie mafiánske ságy nemá, no tu nejde toľko o zabíjanie, ako o vzťah dvoch bratov. A potom je tu podivná romanca, ktorú mohli trošku vylepšiť, lebo zaľúbený "dobrý" bratMark ChasedoSimony Cavallari, ktorá mala v tom čase13 rokov a hrá 15-ročnú prostitútku, to mi prišlo ako riadny pedo smrádek. Inak film je fikciou a so skutočným príbehom „Pizza Connection“ (sieť pašovania drog z Turecka na Sicíliu) zo sedemdesiatych rokov nemá nič spoločné.

Korado Katani, teda Michel Placido v uzanenej nudnej sracke. Ono ja Damianiho ako rezisera neznasam, tocil same plane, nudne otravne sracky, ktore sli v znormalizovanom Ceskoslovensku - vyhovovali v mnohom vladnucim sudruhom, lebo zobrazovali Zapad, kde vladne korupcia, mafia, prehnity kapitalisticky system, honba za peniazmi, majetkami ...... Damiani bol rutiner, ale tu v tejto podpriemernej planobe ani tu rezisersku rutinu nedokazal dotiahnut do konca : 20 %

Organizovaný zločin verzus rodinné vzťahy, to je odveká téma mafiánskych filmov. Ale povedal by som, že vzťah oboch bratov je vykreslený dosť zaujímavo, Placidova postava je značne ambivalentná, i keď prevládajú jej temné stránky. Pochopiteľne smerom k záveru sa začína smerom k bratovi viac rozplývať. Jeho záverečná dejová linka je uzavretá, mladší brat ale to "šťastie" nemá, otvorenosť konca ale filmu dodáva ďalšie plusové body. V rámci obrovského množstva talianskych filmov s podobnou tématikou asi iba mierny nadpriemer, ale keďže ich nesledujem zrovna každý deň, tak ma Sicílska spojka uspokojila na plnohodnotné štyri hviezdy.