Shirley (2020)

Zaujímavá dráma o spisovateľke s psychickými problémami. Veľa (najviac?) tomu pochopiteľne dáva najmä Elisabeth Moss, ktorá sa nebojí ísť na dreň. Ono celkovo je to dosť silný film... hoci určite nie pre každého. Pomalé, záludné, ale nie zlé. Ak ale budete čakať, že to bude o literárnej tvorbe Shirley Jackson (autorka v rámci hororového žánru zásadného, ale dnes už predsa len dosť zostarnutého hororuDům na kopci), budete sklamaní, ono je to skôr o spisovateľstve obecne, ale keď nad tým teraz tak premýšľam, tak vlastne to príliš nie je ani o ňom, ale skôr o vzťahoch jednej divnej štvorky. Toto by som si vedel predstaviť najlepšie tak o polnoci pozerať, vtedy by asi najmohutnejšie vyniklo príjemne pomalé tempo. Produkcia: Martin Scorsese.

Film o neysmpatických intelektuáloch, kde je vám nesympatická najskôr ústredná hrdinka, potom začne byť aj jej manžel a nakoniec aj ten manželský pár žijúci istý čas u nich. Komu inému by mohla byť úloha vyšinutej nesympatickej intelektuálky zverená, než Elisabeth Moss. Treba uznať, že herci odvádzajú skvelú prácu, že film je v podstate bezchybný, pretože vyzerá zrejme presne tak ako režisérka a scenáristka zamýšľali a že skrátka ide o vydarený art. Ak ale budeme spájať svoje hodnotenie s empatiou voči postavám, môže kruto sklamať. Ja som ostal niekde medzi, uznávam síce kvality diela, ale emocionálne som bol skôr otrávený. S nikým z filmu by som nechcel mať nič spoločné. Svojim spôsobom menej explicitná verzia Kto sa bojí Virginie Wolfovej.

Najkomerčnejší film Josephine Decker, a zároveň aj ten najhorší. Trademarky prítomné v predošlej tvorbe, ako plávavý pohyb handheld kamery, práca s hĺbkou ostrosti, a prelínanie medzi realitou a halucináciou, resp. predstavou, sú tu prítomné, nie sú však ani zďaleka využité tak dobre ako je u Josephine zvykom. Takisto príbeh a jeho spracovanie je až príliš klasické, a nevyžaduje divákovu pozornosť v takom rozsahu ako by doterajšia tvorba tejto nádejnej filmárky naznačovala. V podstate ide o relatívne bežný film, s kompetentným až zaujímavým spracovaním, príjemným svetlom, decentnou mizanscénou a obstojnými hereckými výkonmi. To je oproti predošlým filmom režisérky pomerne málo.

Rodinné trampoty univerzitných intelektuáôlov, ich súperenia a večná nevera v snahe ukázať, kto ho má väčšieho, zasahuje veľmi bolestivo do života ich manželiek. Obzvlášť, ak takéto dve rodiny žijú v jednom dome. A dupľovane, ak sa ženy snažia prekročiť obvyklý tieň domácej gazdinky a rodičky detí. Nuž ale problémy intelektuálov, rozumbradových vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vyplývajúce z ich sociáloneho statusu, ma nikdy príliš neoslovovali. Bez ohľadu na to, či ide o zobrazenie výseku života spisovateľky temných mysterióznych príbehov s hororovým podtónom, alebo nie.

Polovičný životopisný film, ktorý začína kopuláciou vo vlaku. To je teda zaujímavé poňatie. Od oného momentu však tempo ide prudko dole, až sa zastaví na úrovni monotónnej nudy, kde len pozeráte ako Elisabeth Moss super hrá, lenže celkovo je dej maximálne nezaujímavý. Záverečný taneček to nezachránil.