Sein letztes Rennen (2013)

Športová dráma o starčekovi, ktorý chce svetu dokázať, že plnohodnotne žiť sa dá aj po osemdesiatke. Snímok je síce plný gýču, klišé a pátosu (hlavne v závere), ale aj napriek tomu sa nemôžem ubrániť dobrému dojmu. Asi to je tým, že si ma postava milého starčeka - olympionika na dôchodku dokázala získať, herec bol perfektný. A našla sa tu aj štipka humoru, hlavne v spojitosti s pár scénami z domova dôchodcov (práve tam by som ho čakal najmenej), preto celkom spokojnosť.70/100

Tento film by som ohodnotila tak na 85%. Nie je to celkom stovka, miestami som mala pocit, že to nebolo až také dôveryhodné, ale inak ma film veľmi chytil za srdce. Bolo to krásne, vtipné ale zároveň aj veľmi smutné. Možno to bolo v niektorých scénach až trochu klišé, ale v postavách som videla mnoho mojich známych a možno práve preto ma to tak chytilo za srdce. Film môžem len odporučiť.

Osobne si myslím, že vonku sú lepšie filmy o senioroch ako je napríklad Babí Léto alebo 45 Years. Tento film je podľa mňa dobrý. Má super štart a predstavenie postáv, no všetko to rozsypávajú haldy klišé, ktoré sa v druhej polke filmu dostanú do kurzu. Rozhodne je to jeden z najlepších filmov od nemcov, no i tak čoskoro lezie na nervy, keď na to, aby nám film predstavili využívajú klišé za klišé.

Dietera Hallervordena si pamätám, keď pred štyridsiatimi rokmi na viedenskej televízii bežali jeho vtipné skeče pod názvom Nostop Nonsens. Oprávnene som bol zvedavý ako zvládne náročnú úlohu športovej legendy, ktorá sa všemožne vzpiera infantilnej atmosfére domova dôchodcov. Úlohy sa zhostil so cťou, k čomu mu pomohlo aj to, že bola dobre napísaná. Aj keď sa dejová línia sa nelíšila od podobných snímok, v ktorých sa seniori na sklonku života pokúšajú vzoprieť jednosmernému toku času a naposledy vykonať niečo významné. Škoda, že sa im to vždy podarí, lebo tým tieto filmy strácajú na vierohodnosti. Ak by vo filme nebol ten klišéovitý záver, dal by som aj slabé štyri hviezdičky, pretože zvyšok filmu bol preniknutý, na nemecké pomery neobvyklou, človečinou.

Dve možnosti vyplnenia času v domove dôchodcov, spevácky krúžok alebo modelovanie figúrok z gaštanov ako oslava jari, leta, jesene, ... jesene života, ktorú treba nejako prežiť. O jeseni života je filmov stáleviac, ale tentokrát je to aj o bezradnosti strednej generácie. Občas hral prehnane na city, ale záver bol klasicky športovo strhujúci, ako maratón, do záveru dali tvorcovia všetky posledné sily. Niekedy sú nemecké filmy suché, bez emócií, ale tentokrát určite nie, trochu som v tom videl úniku ako vPreletea trochu svätosti ako vRalphovi.
––––Kam chcel ujsť váš manžel? – Trénujem! –––– ALELUJA, dnes je berlínsky maratón!