Sedmá rota za úplňku (1977)

Ani nevím proč tomu dávám míň hvězdiček než předchozím dílům, přitom je to pořád to samý. A nevím proč až tento díl, ale připomnělo mi to Švejka - od spousty situací ve vězení, převlékání mundůrů, a dalších pakáren. Jen Švejk je kupodivu inteligentnější. Jo a fakt jsem se zasmál u scény s Jeanem Carmetem jak si povídal pro sebe. To je pan komik.

Siedmarota zo 106. spojovacieho pluku, nielenže konečne [úplne úspešne] dospela do finále, ale zároveň si taktiež trochu i napravila pošramotené renomé z predchádzajúceho dielu, kedy tentoraz danému titulu naprosto dominovala akási »dvojznačnosť«, čo som iba s otvorenou náručou uvítal. • A síce teraz na plné ústa nevravím, že by mi boli zrovna títo «vojnoví hrdinovia» v zložení týchto protagonistov:Chaudarda,PithivieraaTassina; akosi povedzme, že príliš [ne]sympatickými, ale zase nemôžem ani celkom potvrdiť, že by mi vskutku cezpríliš prirástli ku srdcu, teda najskôr len niečo medzi tým, čo by bolo v podstate v priamom súlade s aktuálnymi náladami, ktoré sú naozaj dosť pozoruhodným spôsobom nadštandardné. • Skrátka, aktuálne motto by mohlo znieť práve nejako takto:„Mali viac šťastia, než rozumu,”na základe čoho vlastne režisér Lamoureux postavil i daný príbeh o »francúzskom odboji« v okupovanej, francúzskej zóne, ako na začiatok rozvíjajúcej sa línii udalostí, ktoré ozaj zaujímavými postupmi naberali na čoraz väčšej spádovej dynamike, súčasne aj akejsi nočnej estetike, kedy si snáď tieto postavy ani pomaly nevideli na špičku nosa; alebo proste nočné zábery sa vyznačovali mimoriadne nízkym osvetlením daných postáv, čím sa de-facto dosiahla vysoká miera autenticity. Bolo by zrejme minimálne aspoň veľmi zvláštne, ak by boli títo všetci účinkujúci, na čele s Gestapom, v nočných scénach, zreteľne osvetlení, čo sa našťastie neuskutočnilo, ale zasa nemôžem poprieť ani to, že som sa vtedy nevedel v dianí vôbec orientovať, čo podľa mňa nebolo možné ani v naprostom reáli, a tak tým pádom sa režisérovi podarilo vytvoriť čosi nadčasového, čo mi rozhodne utkvelo v pamäti, aj keď som paradoxne nemal veľký prehľad o tom, čo sa vlastne pred mojim zrakom odohráva, a myslím si, že to netušili ani daní protagonisti, čo vari automaticky vytváralo ďalší rozmer - extra naviac. • Jednoznačne z mojej strany smeruje na posledný diel «spojárskej trilógie», podstatnejšia chvála, keďže na rozdiel od svojho nedopečenéhopredchodcu, som mal väčšieho zdania, že celkové dianie bolo oveľa viacej prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie, a to ani nehovoriac o ich »hrdinských zásluhách«, ku ktorým sa totižto dostali, akoslepí k husliam; a mimochodom to je na tom to najlepšie =V Ž D Y  sa  S T A N E  to, čo N A J M E N E J  O Č A K Á V A Š ?

Známa trojica zo siedmej roty útočí tentokrát v tyle nepriateľa. Vďaka bláznivým zhodám náhod sa opäť stávajú hrdinami na zemi aj na mori. Produkcia je stále veľmi dobrá a herci svoje postavy už poznajú výborne. No scenár má však prichystaných o niečo viac gagov, takže hoci tempo rozprávania je pozvoľné, zábavy je viac.

Tak jak jdou jednotlivé díly, tak bych dala i známky, pokud bych měla tyto filmy klasifikovat. Třetí díl by tedy byl asi za 3, ale jelikož tyto filmy od mládí miluji a nedokážu k nim být kritická, můžu zde napsat jen, že mi takové filmy v současné francouzské produkci chybí. Ale chápu, doba těchto filmů a hereckých hvězd už se nevrátí.

Trojka už se dějově posouvá o několik let dopředu, a nový děj už pro nikdy nebyl tolik zajímavý, jako u prvních dvou dílů, které jsou navzájem propojené. Vlastně už to ani není o Sedmé rotě jako takové...Fóry jsou sice vesměs stále dobré, či aspoň průměrné, ale už to nemá takovou tu správnou atmosféru a toho ducha, jako první dva díly.