Sbohem, pane Haffmanne (2021)

Veľmi dobrá dráma židovského klenotníka Josepha, skrývajúceho sa pred Nemcami v pivnici svojho klenotníctva, ktoré dal svojmu zamestnancovi. Príbeh tak trochu pripomína filmMusíme si pomáhať. Tu však chýba odľahčený tón a atmosféra je napätá primerane situácii Josepha, ktorý je vydaný na milosť svojho bývalého zamestnanca, pretože ten s rastúcim úspechom stráca zábrany. Produkcia je kvalitná a herci zahrali svoje postavy presvedčivo. 75%

Po shlédnutí se nejspíš většina zamyslí nad tím, jak by se zachovala v dané situaci. Postavy jsou totiž rozporuplné a lze k nim přistupovat všelijak. Na jedné straně se očekává vděčnost Haffmann, kterého si Mercier nechává v domě, přestože mu de facto hrozí smrt, kdyby se vše provalilo. Jenže ta také nemůže být bezbřehá. Ovšem požadavek, aby šéf udělal jeho ženě dítě je podivný i s ohledem na manželku, které se vlastně pořádně neptá a spíše jí to přikáže. Haffman ale pak odmítá vytvářet šperky pro nacisty, tím spíš, když se provalí, že jde o drahokamy právě po židech, ovšem musí mu být jasně, že když to odmítne on i jeho podřízený, pak si je nacisté taky můžou pěkně podat. Rozporuplné tedy ze všech stran. Nicméně mi snímek přišel trochu zdlouhavý, na téměř dvě hodiny zápletka opravdu není. Herecké výkony ale byly skvělé.

Opäť film, ktorý som začala pozerať iba náhodne a už ma nepustil. Podľa spôsobu spracovania som myslela, že je z minulého storočia, ale to preto, že v ňom bolo tak málo hercov a odohrával sa na jednom mieste. O to lepšie, mohli byť vykreslené charaktery ľudí, ktoré sa vykryštalizovali hlavne v závere filmu. Páčilo sa mi to aj kvôli atmosfére. A tiež Sara Giraudeau a Daniel Auteuil boli vynikajúci.

Jeden z mála filmov na tému holocaust z ktorého nesrší nenáviť voči všetkému a všetkým ktorí mali podiel na likvidácii židov, stačí byť príslušníkom štátu ktorí sa na vyvražďovaní židov podieľal. Toto je film o troch ľuďoch a ich charakteroch. Konfrontácia dvoch mužov a ženy v nebezpečnej atmosfére okupácie Paríža nemeckými vojskami počas WWII. Neviem či to bolo sfilmované podľa reálnej predlohy ale príbeh je vierohodný na rozdiel od takých ako Perzské lekce, Můj nejlepší přítel, Odboj – Bielski patizáni a X varianov Hollywood movies. Kto sa stane morálnym víťazom sa podáva po lyžičkách a na konci je to jasné.

Také malé francúzskeMusíme si pomáhať. Akurát trochu bez tej hustej atmosféry vojny, ktorá sa ale ku konci dostaví. ––––Budete-li potřebovat další, stačí říct. Můžu je opatřit. –––– Štěstí je jako válka. Netrvá věčně.