Saranghanda, saranghaji anhneunda (2011)

Tomuto filmu nedokážem udeliť viac ako jednu hviezdičku. "Podobenstvo" mačky akože lásky (ak teda nie som k tomu nedostatku trpezlivosti ešte aj úplne nechápavá) ma absolútne neohúrilo. Na každom vzťahu treba aj pracovať, nielen čakať s kusom žvanca (hoci to môže výrazne pomôcť...:) ) Postavy vlastne dosť nesympatické a nudné. Snažila som sa nájsť umenie a hĺbku, ale evidentne málo.

V skratke sa udialo vlastne toto: Ona ho podviedla, oznámila mu, že sa sťahuje. Prší. On nič. Trčia v dome, lebo prší. Ona sa prehrabáva v haraburdách, on nič. Ona si krémuje ruky, chodí hore dole po dome, prší, on sa hrá s dajakými hrnčekmi. Prší. Príde mačka, kým stále prší. Prídu vlezlí susedia. Idú nám všetkým na nervy, trpíme ich dosť dlho a stále prší. Odídu. On varí večeru. Takže sa pozrieme, ako krája jednu vec. Druhú. Tretiu. Napúšťa vodu, (prší), berie do rúk špagety. Ona sa tára po dome. Prehodia asi 15 viet. Nemyslím teraz, ale za poslednú hodinu filmu. Teda dažďa. Nájde sa mačka, "Všetko bude okej", prší, koniec. Ušetrila som vám 105 minút scrollovania fb popri filme, rado sa stalo.

Ako sa hovorí: "Po búrke vždy vyjde slnko". Akurát že tu nedošlo k žiadnemu hrmeniu, tobôž bleskom. Sú rôzne varianty ako môže dôjsť k "rozchodu" medzi partnermi. "Tento" je tak krásny, až som sa unudil k smrti. Ponaučenie som si ale zobral. Keď Vás chce vaša "celoživotná" láska opustiť, treba jej podať "pomocnú ruku".

Je to výborná juhokórejská dráma. Má celkom dobrý príbeh o jednom obyčajnom manželskom páre, v ktorom žena jednoducho oznámi mužovi, že si našla iného a sťahuje sa a tak spolu ešte normálne trávia posledný deň. A to aj preto, že silná prietrž mračien im neumožňuje prakticky nič iné. Spracovanie je ale perfektné, toto mi mimoriadne sadlo. Toto je presne ten typ filmu, ktorý mnohým nesadne a ani ja by som ho ešte pred pár rokmi vôbec nepozeral, ale teraz je to už iné. Film prakticky ani nemá nejaký skutočný dej, odohráva sa v priebehu jedného dňa a navyše väčšinu času pôsobí dojmom, že sa odohráva v reálnom čase, postavy vykonávajú bežné činnosti, ale celé to má takú pôsobivú atmosféru, za čo z veľkej časti môže aj samotné upršané počasie, skvelo sa pozerá na obe postavy, ktoré sa navonok snažia pôsobiť čo najnormálnejšie, ale len predsa cítiť, že sa odcudzili, síce sa v priebehu nájde aj niekoľko priemernejších častí, napríklad časť s nečakanou návštevou susedov mi prišla úplne zbytočná, ale aj tak sa na to pozerá veľmi dobre a hlavne na všetky scény, kedy sú obe hlavné postavy spolu, pretože často trávia čas aj oddelene. Herecké obsadenie je skvelé, až na tú jednu spomínanú situáciu vo filme nevystupuje ani jedna vedľajšia postava, takže to celé stojí na oboch hlavných postavách, skvelý Hyun-Bin a pre mňa ešte o trochu lepšia Lim Soo-Jung, obe postavy sú zaujímavé po charakterovej stránke, aj napriek takémuto problému medzi nimi nedôjde ani k jednej hádke a aj výborne zahrané, tu si nemôžem sťažovať. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, na podobnú tématiku je táto forme najlepšia, perfektný vizuál, kde ma zaujalo plno zaujímavých záberov, plno dlhých scén bez strihu, už len úvodná desaťminútová jazda autom na jeden záber dala jasne najavo, že toto bude zaujímavý zážitok, spomínaná atmosféra, tu som nadmieru spokojný. V poslednej dobe mám takéto filmy čím ďalej radšej a tento mi sadol skvelo. Kvôli tým viacerým priemernejším častiam nedávam plné hodnotenie, ale je dosť možné, že po druhom pozretí, ktoré niekedy príde ho už dám, lebo toto ma skutočne veľmi bavilo.82%

Pomalejší film jsem už dlouho neviděla. Trochu mi to připomínalo francouzské filmy. Docela hezké, ale už se na to nemusím podívat. To jak balili ty hrnky to je docela nezapomenutelný.

Ak počas filmu pri ktorom čítate titulky zaspíte, tak asi dačo nebude v poriadku, a i keď má film celkom dobrý námet, to spracovanie je neskutočne nudné ...