Rukajärven tie (1999)

Ničím zvláštním nevybočující válečný snímek z doby pokračovací války. Na začátku a na konci se mihne milostný příběh, ale jinak je to o jedné akci. A celkem dobře zpracované. Rozhodně zde nebylo nic pokaženo, možná jen to, pokud jsi to pamatuji správně, tak Rusové neměli na helmách rudé hvězdy. Ale to je fakt detail.

Tak do ruk sa mi dostal treti vojnovy film na finsky sposob. Tento film je z nich najstarsi a v nom je aj tiez najmenej akcie oproti filmom Tali Ihantala 1944 a Talvisota, kde sa to len viedlo v rovine neustalych bojov. Dej filmu sa tiez zaobera vojnou medzi Rusmi a Finmi. A znova ta okuzlujuca finska priroda, ale tentokrat v zelenom sate jari. Vsetko sa toci okolo par bicyklistov, ktorych hlavny stab poslal na prieskum do hlbokeho tylu nepriatela, kde maju zistit, kolko je asi ruskych vojakov v tom terene. Film sa vlecie pomalym tempom za vytuzenym cielom, ale nie nudnym dojmom, ako som si najprv myslel. Pomale vnaranie sa do krasneho lesneho porastu ma okuzlil, aj ked tych bojov zas ani nebolo prilis vela. Az na konci filmu sa odohrala nejaka poriadna akcia, kde na sposob Ramba finski vojaci strielali odzadu na ruskych vojakov, ktory sa krcili pred dalsimi finskymi vojakmi pred nimi. Tu uz aj bolo na co pozerat a ani tie boje neboli take spatne, skor posobive na moju dusu:) Dokonca aj do filmu troska natesnali nepatrny zablesk romantiky, ktora sa neviem ako vteperila do tohoto filmu:) Je vidiet, ze Fini maju talent na vojnove filmy a tak to aj potvrdzuju tymto filmom, ktory je prijemnym prekvapenym pre ludi, ktory maju radi tento zaner filmu, ako aj ja:)

Keď fíni dokážu stvoriť takýto vojnový film, kam sa hrabe český, alebo ešte horšie slovenský film? V tomto smere som pesimista, veď za 20.rokov v demokracii sme vytvorili iba mierne nadpriemerný Tobruk, či Nedodržaný sľub. Fínsky tvorcovia príbeh dosadili do naozaj krásnych exteriérov, plných ihličnatých lesov, jazier či drevených dediniek, v ktorých fínsky vojaci márne hľadajú ruských partizánov. Bojových scén tu veľa nie je, ale to málo čo sa na obrazovke odohraje, je natočené zručne. Režisér sa skôr zameral na vzťahy medzi vojakmi, ktorí majú v teréne hľadať a zistiť polohu rusov. Najlepšie u mňa fungovala scéna s nastraženou puškou opretou o dvere, výbuchy smiechu medzi vojakmi a následná dohra v drevenici. Jediná väčšia výčitka, ktorú mám je, že režisér sa nevenoval osudu zajatej snúbenice a nejaká akčná scéna navyše napr. v úvodných minútach by tiež bodla. Napriek tomu slušný počin. 80%.

Na první pohled zaujme ta seveřanská vymazlená kamera. Ovšem fakt nevím, co jsem si z toho filmu měl vlastně vzít. Ten válečný citlivý minimalismus chvílemi vyvozuje nějaké otázky, ale zároveň se nijak zvlášť nerozvíjí. A ten skoro rambovský konec tomu nasazuje korunu...

Léto roku 1941. Finské jednotky vstupují na území SSSR, aby získali zpátky to, co před rokem ztratily. Eero a jeho četa jsou posláni na nebezpečnou průzkumnou misi.