Rodinný poklad (2024)

Podľa oficiálneho textu distribútora sa malo jednať o zábavnú cestu dvoch Newyorčanov do postsocialistického Poľska. Pravdou však je, že to bolo oveľa viac boľavé ako zábavné. Už pri prvom stretnutí s postavami vieme, kto z dvojice je ten zodpovednejší a kto naopak. To prečo je to tak, prečo je pre Ruth cesta bytostne dôležitá a prečo sa ju jej otec pokúša sabotovať sa dozvedáme postupne. Pred očami sa nám otvárajú rodinné aj národné traumy, len tak mimochodom, zľahka a pritom sa dokážu zaryť doslova až pod kožu. Dcéra s otcom navštívia Lodž, kde vyrastal. Aj miesto, kde väčšina jeho rodiny prišla o život. Spoločnosť im robí taxikár Stefan, ktorého žena Magda ich neustále necháva pozdravovať, hotelový pikolík a dve dámy v rokoch. Road movie nás prevedie dobovými poľskými megahotelmi, reálie pôsobia nostalgicky, vyústenie príbehu je dojemné a prekvapivé.Lena Dunhamje v mojom srdci už od seriáluGirls,takže ja som jej to všetko pekne spapala. Na túto úlohu sa náramne hodila. Film pracuje s viacerými traumami, ktoré sa týkajú vnímania samého seba.

Prekvapivo funkčný koncept tohto filmu prináša divákovi zaujímavý pohľad na vzťah otca a dcéry a ich spoločnom pátraní po minulosti v postkomunistickom období Poľska. Trošku iný nádych tomu dáva fakt, že sa jedná o skutočný príbeh, ktorý je podaný komorne, ale zároveň pútavo. Starký je sympaťák a jeho dcéra trošku päsť do oka. Celkový dojem ale určite nepokazí a medzi nimi to funguje. Proste veľmi dobrá oddychovka s milým odkazom. 70 %

Nemecko-francúzska koprodukcia odohrávajúca sa v Poľsku, kde brit hrá poľského emigranta a hovorí sa tam americkou angličtinou. To je kombinácia, ktorú som absolútne nečakala, lebo som si o filme vopred nič nezistila. Napriek tomu mi na filme najviac vadí práve tá "američtina", ktorú som z neho cítila, a ktorej pachuti sa dodnes nedokážem pri spomienke naň zbaviť. Je to až klišoidný príbeh o tom, ako Američania pátrajú po svojich koreňoch, fascinuje ich každá váza po babičke, nerozumejú miestnym zvykom, poučujú miestnych a chtiac-nechtiac karikujú európsku krajinu. Napriek tomu je to pozerateľné, vtipné i dojímavé - dotýka sa to veľmi silných tém ako sebapoškodzovanie, traumy minulosti, vzťah otec-dcéra, nevypovedané veci v rodine a podobne. Opäť sú síce podávané veľmi americkým spôsobom, teda na plnú hubu, veľmi narovinu v replikách bez toho, aby nechali čokoľvek na diváka - ale aspoň tam sú, no. Je to škoda, lebo inak to vlastne nie je zlý film. Len mi trošku brnkol po strunke, ktorú nemám až tak v láske. Napriek tomu si myslím, že moje výhrady by niekomu vôbec nemuseli vadiť. Je to taká priemerná, príjemná rodinná drámička s prvkami humoru i dojatia. Za mňa 3 pozitívne hviezdičky. (IFF Art Film Košice)

Nedopozerané, Indie-film so srdcom a dobovou akurátnosťou. Postavy sú realistické a preto aj nie vždy sympatické.

„Osvětim není muzeum. MoMA je muzeum.“ Rozčiluje se opakovaně Ruth, kdykoliv někdo zmíní Osvětim v tomto smyslu. A má pravdu. Muzeum je odvozeno od múz, od inspirace. A pokud na nějakém místě múzy mlčely, pak v Auschwitzu. Rodinnému pokladu se daří přiblížit komplikovaný vztah otce s dcerou a nabídnout uvěřitelnou katarzi. Přestože ničím neoslní, téměř nikdy neupadne do netaktního melodramatu, kterým by se méně obratné filmy na podobné téma mohly zostudit. Jedná se o snímek s několika pamětihodnými scénami, slušným pochopením pro mezigenerační vztahy a velmi silnou ústřední hereckou dvojicí, kterému ale chybí výraznější profilace nebo směrodatnější režijní úchop.(16.06.2025)