Říkejte mi Čihiro (2023)

Jemný a pomaly plynúci film o medziľudských vzťahoch, ktorý postupne odkrýva časti života hlavnej hrdinky, nikdy ho však neodhalí úplne. Aj preto sa napríklad dozvieme v podstate úplné minimum z jej života  ešte ako prostitútky, čo vzhľadom k celkovej atmosfére filmu nevadí. Hlavná hrdinka je záhadná, nečitateľná, uzavretá, vo vzťahu k iným akoby "z iného sveta" a zrejme ich k sebe nikdy úplne nepustí k sebe. Navonok pomáhajúce milujúce slniečko, vnútri neforemný "duch".

Tento film je akoby protiklad k akčným trhákom - celý čas sa v ňom totiž nič zvláštne nedeje. Nejakí Japonci sa rozprávajú, pracujú, varia, jedia... to je vlastne celý dej. Napriek tomu to bolo hodné sledovania. Jednak pre hlavnú postavu, o ktorej všetko podstatné napísal Jirka_Šč, a dvak pre množstvo krásnych detailov. Napríklad keď Čihiro zachráni mravca topiaceho sa v kaluži vody.

Film o samote pre samotárov. Napriek stále prítomnému melancholickému nádychu považujem tento počin za veľmi príjemný feel good film, ktorý ma vedel miestami rozcitlivieť, rozosmiať, prinútiť sa zamyslieť a rekapitulovať. Atmosféra filmu je jeho najväčšou devízou, ale beriem, že nie každému sadne. Pokiaľ má niekto predsudky voči Japonsku a jeho tvorbe, neholduje pomalému tempu a očakáva hutný príbeh, tak toto nebude nič pre neho. Pokiaľ je niekto ale Japanofil, má chuť na niečo extra pomalé a meditatívne, tak smelo do toho. Obsadenie super, od hora dole, ale aj tak musím špeciálne vyzdvihnúť Kasumi Arimuru a toho malého prcka, na ktorom som sa ujebával vždy, keď sa zjavil na scéne. Videl som to raz a pozriem si to zas.

Aj vy ste čakali, kedy sa dej nejako poriadne rozbehne, a tiež ste sa nedočkali? Ja osobne som milovník drám, ale toto bola na môj vkus príliš slow & lazy drama. Podľa popisu to vyzeralo nádejne, a keď už sme sa zoznámili s hlavnou postavou a jej osobnosťou, tak som dúfal, že sa začne diať aj niečo nevšedného. Ale opak bol pravdou, a bola to skôr sfilmovaná japonská všednosť bez epického rozmeru. Toto na mňa nezabralo...

"Call Me Chihiro"nie je podľa mňa filmom pre ľudí, ktorí majú radi klasický naratív, kde vedia sledovať príbehovú líniu, na ktorú sa film upne a ide s ňou. Nesúhlasím preto vôbec s názorom, že je to príbehovo veľmi jednoduché. Pretože reálne si myslím, že je celkovo film relatívne ťažké nejakým spôsobom vôbec zaradiť. Primárne sa sústredí na našu hlavnú hrdinku Chihiro, ktorá však stretá toľké množstvo zaujímavých vedľajších postáv, že by si možno zaslúžili aj oveľa viac času, než im film vyhradí. Principiálne mám pocit, že z celého tohto jedného filmu sa dalo spraviť možno až 6 príbehov, ktoré by boli zaujímavé. Pretože všetci v tomto filme sú veľmi zaujímaví. Bol som zvedavý kam sa posunú príbehy Kuniko, Makamota, mistra, Tae a mnohých ďalších, pretože sú to zaujímavé postavy, o ktorých samotných by sme mohli mať celý jeden film a bol by som tým zaujatý. No tým sa súčasne dostávam aj k môjmu primárnemu problému s týmto filmom. Fakt, že tu máme toľko zaujímavých postáv film za svoje dve hodiny nemá veľké množstvo času, aby jednotlivé bočné príbehy dôsledne pospájal a najmä dal tomu všetkému nejakú váhu. A tak mnohé pôsobia veľmi nedovarene a často som sa pristihol, že som sa sám seba pýtal, kedy sa vrátime k tej postave, a kedy k tej postave? Už som mal pocit, že ich film vyslovene vytlačil na okraj. No keď majú prísť potrebné scénky s našimi vedľajšími postavami, sú podľa mňa skvelé. Film potreboval z toho buď urobiť mini-sériu, kde by sme mali niekoľko filmov, ktoré by sa nám postupne pretli a mali možnosť vidieť všetko z viacerých uhlov, alebo to skôr urobiť ako príbeh postáv, ktoré sa s našou hrdinkou stretnúť a urobiť ju oveľa mysterióznejšou postavou, než hlavnou hrdinkou, ktorú primárne sledujeme. Každopádne platí, že všetky scénky medzi Chihiro a Tae sú absolútnym highlightom a rovnako aj ich posledný telefonát vo filme. Sú tu aj pekné myšlienky o tom, ako sme všetci z úplne inej planéty a na Zemi sme sa nejako stretli, alebo aj to, že človeka poznáš pohľadom do očí a podobne. Nie je to narýchlo zbúchaný film, je v ňom veľa života ale svojou nesústredenosťou chápem, že to ľuďom mohlo prísť nudné.Hodnotenie: B+