Prohnilí (1984)

Velmi dobře fungující krimi komedie s lehkým nádechem dramatu o poněkud rozvolněné policejní praxi ve střetu s nováčkem plným ideálů. Kromě slavné scény s monologem v autě potěšila řada gagů na pozadí (nosní sprej, peněženka v nemocnici) a objevil se i originální trik s pouty přes achilovku.„Čokl se vydělal jinam, než má. Zabásni ho! … Ten mrňous je váš? Máte k němu rodný list?“

Ako komédia to neoslní, ako snímok o skorumpovaných žandároch zas nijak extra nezasiahne. Možno som to nepochopil, lebo nemá toľko buniek v mozgu. A možno ani nemá mozog, no od filmu s tak závažnou témou, očakávam teda ďaleko viac, ako len vzbudenie polovičného záujmu .. Inak, popravde, bol mi celkom u riti, lebo akonáhle zacítim "priehľadnosť" vo vývoji deja, tak ma to proste nebaví .. priemer.

Tento film od Clauda Zidiho je jeden z vrcholov jeho tvorby, film je krásne rozmanitý a má asi všetko, čo môže mať. Dokázal vyťažiť maximum a pomohol tomu hlavne svojský Philippe Noiret. Jeho postava Reného je jedna z najvýraznejších vo filmovom svete. A ten záver - to asi ani lepšie nemohli vymyslieť.

Príjemná francúzska komédia v belmondovskom štýle ale bez jeho šarmu a akcie. AkčnýBelmondoje vymenený za obstarožného komisára a mladé ucho. Svojím spôsobom to funguje, ale chýba tomu šťava. Stávkovanie na kone... pche, korupcia ... pche, okradnutie mafiána ... pche. Z humoru zostal len bonmot: Ďakujem už som zvracal.

Prehnití&skorumpovaní &gamblerskí&úplatkárski ...a ešte ani vskutku vlastne ďalej neviem, čo všetko by sa v podstate dalo na nich priamo charakterizovať, nakoľko paradoxne predstavovali „mužov zákona”, no vôbec sa podľa toho nielenže nesprávali, ale zároveň si z toho ani zďaleka nič nerobili, keď sa mohli rôznymi prostriedkami veselo obohacovať na úkor ostatných osôb, ktoré boli taktiež samy o sebe dosť pochybnými existenciami, a pritom prichádzajúci idealista v podaníFrançoisa Lesbucheho, ktorý sprvoti o takýchto nekalých praktikách nechcel nič počuť, ba ani ich na vlastné oči vidieť, čo snáď zo začiatku najlepšie poznať na jeho naprosto rozčarovanej tvári, akonáhle (s)pozoruje „pracovné metódy” svojho, staršieho kolegu, inšpektoraReného Boisronda, a tak sa automaticky natíska otázka v tom prostom zmysle, či napokon podľahne i on vábeniu v podobe »nasledujúcich brigád« popri zamestnaní? • Nie, opäť ma nedostala do kolien táto očividne fraškovitá, trošku povrchná, obzvlášť kriminálna jazda, naprieč parížskymi ulicami, preplnenými množstvom všelijakých, kurióznych postavičiek od výmyslu sveta zrovna tak, ako som si možno pôvodne sám predstavoval, teda podľa výsledného hodnotenia na tejto filmovej databáze, že by som si konečne predsa mohol prísť na svoje, pevne dúfajúc, že Filipovi sa do rúk dostal oveľa vhodnejší scenár, než bolo tomunaposledy, ktorému bude prípadne zručne sekundovať i také mladšie vydanie «francúzskeho Aleca Baldwina» v podobe Thierryho Lhermittea, na čo by následne mohla nadviazať, Césarom ocenená réžia, strih a film, tentoraz režírujúc mojou osobou doposiaľ »nepoľúbený« francúzsky režisér zvučného mena → Claude Zidi, i keď podotýkam, že jeho meno mi nie je celkom neznáme, kedy som sa súčasne tešil i na to, že pochválim strihovú skladbu s prehľadnými scénami vo svojej nadväznosti, a to ani nehovoriac, že scenár mi napokon prinesie vytúžené ovocie, no bohužiaľ môžem iba skonštatovať, že moje celkové dojmy sú len trochu viacej zmiešanými, ako by sa mohlo zdať. • Skrátka, ani mi neprekážalo ich nasmerovanie, akým smerom sa zväčša uberali, ale najskôr mi prekážalo spracovanie, podľa ktorého sa premiestňovali z miesta na miesto, a k tomu i s viacerými, nevyužitými postavami, trebárs ma hneď napadá spomenúťRenéhokonkubínuSimonu, či ajFrançoisovufrajerkuNatašu. A ich nafetovaný šéfBloret, tak to bol totálny nevkus! • ZPrehnitýchvyžarovala častá frivolnosť, v spojení s chaotickosťou, pričom mi začali tieto dva faktory postupne čoraz viac liezť na city, a tak sa tým pádom, ďalšímprehnitýmdobrodružstvámurčite zo širokého oblúka vyhnem, ale čo sa týka Zidiho, tak ten by ešte nemusel povedať úplne posledné slovo?