Poslední Paradiso (2021)

Film je presne o tom, že na zakázané ovocie nesiahaj a drž sa svojej línie, minimálne tej spoločenskej. V tých časoch to asi nebolo na talianskom vidieku med lízať – z jednej strany všetko ovláda mafia (to film neukazuje), z druhej statkári a ľud maká ako poddaný. Opálené ženy a krásne prostredie boli okrasou filmu, avšak po 45 minútach sa celkom sľubne sa rozvíjajúci film zasekne v smútku, pátose a nemožnosti prelomiť svoj osud. Filmu treba odpustiť afektované herectvo, ktoré je však u južných krajinách v podstate prirodzené.

Zdĺhavá talianska melodráma, pri ktorej som mal pocit, ako keby trvala aspoň 3 hodiny. Romanticko-tragický dej mi dosť pripomínal Shakespearove klasické schémy. Tempo bolo naozaj pomalé, temperamentné postavy boli viac než len impulzívne, a zápletka v podstate jednoduchá (miestami by som dokonca povedal, že telenovelová). Subjektívne, nebol to zrovna môj šálok cappuccina, ale aspoň tie nádherné rustikálne scenérie mi to pomalé melodramtické tempo celkom spríjemňovali.

Talianska dráma z vidieckeho prostredia 50-rokov v klasickom scenári o romantike, vykorisťovaní, chudobe, nevere a pomste. Príbeh inšpirovaný skutočnosťou ponúka scenár o Cicciovi, ktorému vonia
každá sukňa. Je akousi ikonou zaostalej dediny, až mu to prerastá cez hlavu, čo ho nakoniec stojí život, potupným spôsobom. Na pohrebe Ciccia sa objaví, brat António, ktorý svojim konaním mení
pomery v dedine. Slušná výprava, s dobrým Castingom, čo predurčuje, dobré herecké výkony. ponúka viac menej komótny dej, kde chybuje pravý taliansky temperament, akými taliani sú. Pozerať sa na to dalo, tak za tri a pol hviezdy, smerom hore
za príťažlivú Gaiau Bermani Amaralovú.

O mio dio, ke koza...
No, prisiel som, pozrel som, ale nezmudrel som z toho. Zaver zabity ze uplne.

Ano, Bianca je bohyně.