Poslední dny Pompejí (1959)

Druhý film mistra Leoneho není taková bomba jako jeho spaghetti westerny, souboje nic moc a boj s krokodýlem je docela úlet. Krokodýli mají nejsilnější stisk v živočišné říši, určitě by ho nebylo možné zabít holýma rukama tak, jak je zobrazeno ve  filmu. Závěrečná katastrofická část ale nevypadá špatně s ohledem na rok vzniku. Leone se v tomhle filmu teprve rozjížděl, lepší filmy natočil až později.

Tento film vôbec nie je o Pompejach. Je to obyčajný romantický film z prostredia Rímskej ríše a tá samotná skaza je len posledných 10 minút. Takže to vychádza ako priemerný film zo štýlu, ktorý sa v tom čase točil ako na páse. Historické romanťárny, zlo versus dobro, niekedy vojna, niekedy katastrofa, dejiny sú v podstate len pozlátkom. Treba ale uznať, že na rok 1959 veľmi slušné farby a vďaka nim sme mohli vidieť, že Christine Kaufmann bola skutočná krásavica, čo u nej platilo až do neskorého veku.

Vyborne peplum, teda odborne mec a sandaly, natocil to z casti Sergio leone /Tenkrat na Zapade, Tenkrat v Americe/ a mne neznamy Mario Bonnard - a to mam v reziseroch slusny prehlad. Pompeje bolo mesto v Imperiu Romanu, ktore roku 79 po Kristovi pochoval vulkan menom Vezuv, a to tak, ze komplet. Rimsky cisar Vespasianus potom zorganizoval po celom Imperiu pomoc pre postihnutych - aj financnu. No a nieco k filmu - zistil som si, ze na tomto filme a na Rhodskom Kolose sa podielal ten isty filmovy stab, Steve Reeves tymto filmom vlastne prerazil, predtym mal len nevyrazne Pani Maji radi bloninky a Jail Bait. Toto je jeho prvy kvalitnejsi filmovy pocin, jak tak pozeram. Okrem Ryvsa som tu videl vtedy este krasnu Christine Kaufman /MU jmenem La Rocca, Konstatnin Velky 1962/ a Fernanda Rey /Eliso, muj Zivote, 1492 dobyti Raje a Francouzska spojka 1 a 2/. Toto uz nebol cierno biely film, kulisy boli praveze nadherne, dialogy vyborne, tempo masakrozne dobre - ani chvilu nehrozila nuda, nehrozilo zeby som sa odlepil od filmu. Mno jo, tak trochu plavam proti prudu, jo a z 5 % je mi to jedno, hoci na 95 % sa prudom rad necham unasat : 70 %

Priemerné až podpriemerné spracovanie námetu, ktorý aj sám o sebe je dosť nezáživný. Súboje sú žalostné, triky ani kulisy sa nevymykajú priemeru. Logika vo filme je takisto na žalostnej úrovni (bojovníci sa dostávajú do bezvedomia po jednom kopnutí či zvalení na zem, trápne súboje s levom či krokodílom), čo môžme prepáčiť roku výroby, ale neviem či aj kvartetu produkcií. Potežia akurát krásne talianske devy a tiež kultový Steve Reeves. Hodnotenie: 50%

,,VŽDY KEĎ TI PRINESIEM DARČEK, CHCEŠ VEDIEŤ ČI SOM HO UKRADOL." -,,ASI PRETO, ŽE VŽDY SÚ KRADNUTÉ." __ Jeden zo skôr výpravnejších peplumov, kvalitou sa aj tak radiaci skôr do priemeru (vlastne nadpriemerných je ich pomerne málo). Dej môže miestami kdekomu pripomínať Sienkiewiczov Quo Vadis?. A síce je takáto línia už mierne ošúchaná (kresťanstvo je napchaté do všetkého čo sa odohráva v 1. storočí), príbeh je to pozerateľný natoľko, že aj zabudnete čo by malo v závere prísť. Dokonca žiaden odkaz o blížiacej sa katastrofe sa predtým behom deja neobjaví a ak by nebolo vo filme spomínané, že sa odohráva v Pompejách, kde už sa predsa len dá čo-to tušiť, len málokto by vedel túto skutočnosť odhadnúť. Výbuch Vezuvu (síce behom dňa) prichádza v tej najpríhodnejšej chvíli, no jeho spracovanie dnes už skôr pobaví, než by malo ponúknuť pôsobivý zážitok, dokonca po chvíli začína byť už otravné. 15 minút sledujeme pobehovať splašených ľudí ulicami mesta, pričom im pod nohami vybuchujú petardy a sem-tam niekoho zavalí padajúci stĺp či múr. Ostatne aj scéna s kresťanmi v aréne kde sú predhodení až jednému znudenému levovi vyznieva skôr ako nepodarené divadielko. Nasledujúci Leoneho film (tu je uvádzaný ako pomocný režisér) ,,Rhodský kolos" končiaci tiež tragicky je spracovaný podstatne lepšie, resp. kolosálnejšie. (68. hodnotenie, 4. komentár k filmu)