Posedlá (1947)

Atypický noir, v ktorom nefiguruje femme fatale, ale naopak homme fatale. Príbeh o žene s psychickou poruchou, ktorá smeruje od desiatich k piatim. Schizofrénia (tá skutočná) je nezávideniahodná psychóza, ktorá robí s človekom divy, dokáže vyvolať nielen stavy úzkosti, depresie a paranoie, ale dokonca aj preludy. Všetko toto zažíva aj hlavná hrdinka, ktorej sa postupne rúca svet pod nohami. Joan Crawfordová ztvárnila rolu myslím veľmi dobre. Stále som však čakal, či príde aj nejaká príbehová nadstavba, ktorá by ozvláštnila taký jednoduchý polorodinný príbeh o medziľudských vzťahoch v dvoch-troch interiérových lokáciách, možno aj s nejakým zvratom. Nestalo sa.

Z Washingtonu do Los Angeles, Ošetrovateľka, slúžka Louise Howell sa potáca po L.A, akoby bola duchom neprítomná, či nemala absolútne poňatia, kde je, čo tu robí... Odpadne, na to sa privolá sanitka, aby doktorovi na psychiatrii vyrozprávala, čo sa jej vlastne stalo... Louise je citovo vydieraná od priateľa Davida Suttona, ktorý jej ubližuje takým spôsobom, že navrhne rozchod, ba nie sú spolu v manželskom zväzku, bude aj vo zväzku, ale so starším Deanom Grahamom... U rodiny Grahamových bola ako ošetrovateľka práve Deanovej manželky Pauline Graham, ktorá trpela paranojou, myslela si, že Dean má niečo s Louise, jedného dňa, keď sa nikto nepozeral, tak ukončila svoju existenciu dobrovoľným utopením sa... Harmonický vzťah Davida a Louise je na bode mrazu, rozpadol sa, Louise sa nedokáže z toho spamätať, začína byť čoraz viac posadnutá na Davidovi, obvykle sa ich cesty spoja, nech sú kdekoľvek, do toho sa namieša Deanová dcéra Carol, ktorá už dlhšiu dobu je do Davida zabuchnutá, alebo Dean sa ožení s Louise...
Mix, guláš ako z argentínskej, či španielskej telenovely len s tým rozdielom, že namiesto chikity tu je Joan Crawford, ktorá opäť vie zahrať extrémne labilnú ženu na pokraji nervového zrútenia, ktorej skutky a činy sa priblížia a dosiahnú tragického konca s náznakom zlepšenia stavu mysle... Van a Raymond podávajú dostatočne dobré výkony, ktoré hlavnej hrdinke namiešajú zaujímavý KOKTEIL. Možno to nie je za plných päť, ale s prižmúrením oka nie je pochybností, že preto dávam za 5, lebo Joan je vo svojej role extrémne presvedčivá, fantastická, unikátna a ďalších tisíc prídavných mien k tomu!

Posadnutosť neopätovanou láskou vedúca k schizofrénii v priemernom režijnom vedení okorenené akurát výbornou Joan Crawford. Inak film neosloví a je ľahko predvídateľný a všetka jeho mágia je v rukách Joan, ktorej žiaľ nemá kto sekundovať, takže film je jej sólom na úkor presvedčivejšieho stvárnenia príbehu a najväčšou slabinou filmu je výber nevýrazných mužských partnerov - či už Van Heflina alebo Raymonda Masseyho. Látka by vyžadovala citlivejšiu réžiu (predstaviť si to v rukách Alfreda Hitchcocka (Rebecca) mohol z toho byť pôsobivý kúsok), ale takto iba ľahký nadpriemer.

Kvalitní melodrama cinknuté černým thrillerem. Crawford hraje jako o závod, ale v každém okamžiku jsem jí věřil, ba co víc: soucítil jsem s ní.

Klasický noir s krásnou čiernobielou kamerou a výborne napísanými postavami i zápletkou. Zišlo by sa ale trochu prestrihať.