Piknik (1955)

Prepisy hier významných amerických dramatikov 20. storočia (Eugene O´Neill, Tennessee Williams, Arthur Miller) na filmové plátno vždy poskytovali nevšedný divácky zážitok. Dramatik William Inge sa stal akýmsi "dramatikom Stredozápadu" a za svoju hru Picnic získal Pulitzerovu cenu. Dej hry sa podarilo veľmi dobre dostať na filmové plátno, divadelnosť sa vytráca hneď od úvodu. Stretnutie neukotveného mladého muža s obyvateľmi v ospalom mestečku je len spúšťačom k zmene života ženských hrdiniek. Sú to ony, ktoré si uvedomujú zatrpknutosť životov a majú snahu o jej zmenu.

Taký až príliš obyčajný príbeh o bežnom živote niekoľkých postáv odohrávajúci sa v dobe vzniku filmu. V centre príbehu stojí Hal (ako vždy skvelý William Holden), ktorý sa ani po rokoch od ukončenia školy nenašiel a strieda jak jednu prácu za druhou, tak aj ženy. Príde do mestečka za svojím bývalým zazobaným spolužiakom, aby mu dohodil nejakú robotu, ale jeho povaha mu zas a znova všetko skomplikuje. Do toho sa tam pripletie žena ktorú si chce zobrať Halov spolužiak a môžete si byť istý, že sa tu schyľuje k milostnému trojuholníku. Zo začiatku som Halovi celkom držal palce, ale postupne ma začalo srať jak všetko pohnojí a relatívne šťastný koniec ma dvakrát nenadchol a neverím, že šťastie tých dvoch bude trvať dlho. Vtipné alebo smutné bolo, že všetky tie nezadané ženy rôznych vekových kategórií považovali za poriadneho chlapa práve tohto nezodpovedného floutka. 6/10.

Svátek práce v USA připadá na první zářijové pondělí.

Ta divadelní prkna z filmu úplně trčí. Herecky chvilkama všichni šíleně přehrávají, dialogy šustí papírem a asi bych si i uměl představit někoho mladšího místo Holdena.

Je z toho cítit divadelní dramatika a herectví na sto honů a na plátně je to moc... Kniha která je filmu označena jako sprostá se jmenuje "The Ballad of the Sad Café / The Member of the Wedding, autorkou je Carson McCullers.