Paper Year (2018)

"Paper Year"hodnotím ako celkom zaujímavý filmový debut režisérky a scenáristky Rebecca Addelman. Myslím si, že sledovať prvý rok manželstva mladého páru, ktorý do toho absolútne skočil zaujímavé. Vidíme ich časy lásky, tichej bolesti a postupných zmien, ktoré prežívajú. Lebo nikdy nebude všetko rovnaké, a vždy prejdeme do určitej rutiny. Ale nie každý na to bude pripravený. Myslím si, že film sa to snaží celkom vierohodne zobraziť. Ale nemám pocit, že by to bolo úplne ideálne napísané a rozhodne sú tu momentky, kde som dával veľké množstvo otáznikov. Najmä súvisiace s faktom, že vôbec našich hrdinov nepoznáme z času než sa vzali. Čo ich spája? Prečo sa majú radi? Čo vlastne jeden na tom druhom vidia? A keď naša hlavná hrdinka v scénke, kde má niečo povedať o Danovi, nedokáže povedať nič iné len to, že je dobrý, to je celkom problém. Lebo ani ja sám si nemôžem nejako vziať nič z ich vzťahu. A ako mám potom všetkým scénkam rozumieť? Skvelá scénka je pri konci filmu, kde sa Franny vráti do domu rodičov a vedie so svojou mamou reálny dialóg. To sa mi veľmi páčilo. Myslím si, že obaja hrdinovia si uvedomujú, že niečo nefunguje. Len nevedia to nejako zafixovať. A asi platí, že ak sú obaja aktéri vzťahu hlúpi, tak nastane krach. Pretože presne k tomu nakoniec tento film dospeje. Často som dával obom otázky. Prečo robíte toto? Prečo nepoviete toto? Prečo reagujete takto? A prečo na konci sa rozhodnete tak ako sa rozhodnete? Manželstvo je ťažké. A sám to viem, nakoľko ženatý som. Lenže nemáme sa vzdávať ak toho kto je po našom boku úprimne milujeme. Lebo už nič také pekné možno zažiť nemusíme. Prejdeme si tu asi absolútne všetkými možnými prekážkami vzťahu a myslím si, že väčšinu z nich naši aktéri neustáli. Ale mrzí ma to, keď viem, že to ustáť mohli.Hodnotenie: C(21.07.2018)