Palčivé dny (2022)

Príbeh z Tureckého mestečka sužovaného suchom a nedostatkom vody, ktorému vládne hŕstka ľudí, ktorý si myslia, že si môžu robiť čo chcú. Voda je to, čo na ľudí platí a populizmom sa udržiavajú pri moci (čo mi to len pripomína). Sem prichádza mladý prokurátor robiť poriadky, hneď v zárodku sa ho snažia získať na svoju stranu večierkom, ktorý sa potom rieši celý film. Toľko asi k pribehu, ktorý je vcelku zaujímavý, aj dobre vystavaný, zaujme aj netradičné prostredie. Aj je to dobre záhradné, problémom je vcelku dlhá stopáž. Nie že by nebolo o čom, ale už ma otravovali tie záblesky z onoho večierka, kde sa prokurátor snaží vydolovať z toho alkoholovo-drogového oparu nejaké spomienky. Úplne to zareže ale záver, kde odmena za prežutie tej stopáže neprichádza a divák sa zmôže akurát tak na WTF.

Turecká kinematografia často milo prekvapí kvalitou, a rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Drámy im rozhodne idú, hoci občas bývajú na môj vkus trochu málo komunikačné. Kurak Günler mal okrem dramatickosti aj výborný psychologický rozmer, ktorý ešte viac vyzdvihol samotný príbeh z prostredia tureckej dedinky, kde každý každého pozná, a ako sa ukázalo, prokurátora Emreho tam nikto napriek milému privítaniu nikto nechcel. Veľmi dobre natočené, aj zahrané. 4*

Myteriózně psychologické drama ze zapadlého venkova v Anatolii, kam přijíždí mladý prokurátor, je opit a vtažen do prostředí, jinak mu hrozí provalení věcí.

Opäť turecký vidiek. Ľudia, zvyky, dusivá atmosféra, korupcia, vlastné pravidlá. Do toho sa mieša alkohol metla ľudstva, keď si človek nepamätá čo robil včera. Otázny je začínajúci vzťah fešného mladého prokurátora s fešným majiteľom miestnych novín. Koniec však veľa neprezradí. Silné 3*

To co v úvodní dlouhé scéně působí jako gangsterka odněkud z jižní Ameriky, se velmi brzy překlopí v psychologický thriller s mysteriózním nádechem. Návrat z lovu kanců je totiž jen jednou z mnoha podivných událostí, které zapadají do případu, jenž by tu měl Emre řešit. Alespoň pokud se sám nedobrovolně nestane jeho součástí a rozpomene se na jednu noc. K té noci se stále vrací, jsou to záblesky v alkoholovém oparu, řešit mu je pomáhá novinář Murat. Opravdu novinář? Opravdu pozitivní postava? Všichni jsou tu minimálně zvláštní a každý má v případu nejednoznačnou roli. Nejen atmosférou silně mysteriózní film, ve kterém je strach cítit stejně silně jako horko a sucho. Výborná kamera, hudba, ale i Selahattin Pasali jako Emre a Ekin Koç jako Murat. Závěr vzhledem k dění vlastně potěšil, tady mi logika nepřijde na místě, stačí symbolika.(04.05.2025)