Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965)

"Súdruh predseda a bolestné nebude?" "Aké bolestné?" "Za bolesť našich predkov!" "Vtedy sa umieralo hrdinsky a to nebolí!"Komédia, ku ktorej som sa dlho nevedel dostať, sa inšpirovala skutočnou udalosťou z roku 1961, kedy v Čachticiach niekoľko dní vodili domácich za nos falošní filmári, užívajúci si pohostinnosť za prísľuby hereckej slávy a honorárov. Udalosť bola na dlhú dobu v samotnej dedine a okolí dosť citlivou témou, takže jej sfilmovanie sa radšej presunulo do moravského Mikulova. Okrem zneužitia lokálnych "hereckých hviezd" a filmovacích lokalít k nakrúcaniu veľmi neautentických historických scén, sa film komunálne satiricky venuje aj pomerom v samotnej obci, konkrétne špecifikám socialistického gazdovania, do ktorého sú najviac namočení skvele zahraní súdružskí zemepáni Polónyi a Štercl."Ja mám hrať grófa?!" "Kozmonauti vtedy neboli..."Samotných filmárov hrá predabovaná dvojka neherec scénograf a kostymér Hrůza a menej známy herec Hajdučík plus výtečná fešná chuligánka Kolínska (predvedie dokonca aj striptíz), skvele si pozvoľna omotávajú pilných domajších okolo prsta. Z tých by som ďalej spomenul "grófku" Lukešovú, "zbojníka" Dibarboru, "farára" staršieho Horvátha a oku estéta vskutku lahodiacu Vašáryovú (striptíz neúplný a s nechuťou). Film miestami pôsobí trochu chaoticky, ale je z neho cítiť šesťdesiatkovú uvoľnenosť a hravosť, ako bonus by som videl aj fakt, že bol (na svoju dobu ešte nie obvykle) natočený vo farbe, čiernobiele sú len občasné snové vízie. Za štyri kultúrne domy po celej dedine."Oteckovi to dnes svedčí, ako keby od narodenia bačoval." "Každý bačuje ako môže. A môže raz aj dobačovať, súdružka vedúca."

Ťažko uveriť, že film režiséraJána LackaOdhalenie Alžbety Báthoryčkyz roku 1965 bol stiahnutý z distribúcie pre nízku kvalitu. Skôr človek uverí, že sa nepáčil vtedajšej vrchnosti, keďže priamo aj nepriamo poukazuje na neduhy socialistickej spoločnosti a robí si z nich srandu. Dielo, obsahovo nachádzajúce inšpiráciu v skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v Čachticiach štyri roky predtým, sleduje falošných filmárov, ktorí presvedčia celé mestečko, aby sa zúčastnilo "natáčania" snímky o Alžbete Báthoryovej. Lackov film mnohým príjemne prekvapuje. Vo svojej podstate ide o počin, vyznačujúci sa viacerými typickými črtami československej novej vlny, z ktorého cítiť uvoľnenosť šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Najväčšmi to badať práve na jeho scenári, a to konkrétne v dvoch rovinách. Prvá, na ktorú sme už čiastočne upozornili, sa zameriava na otvorenú kritiku socialistických pomerov vo vtedajšom Československu ako takú. Druhá rovina potom tú prvú ešte viac podporuje výborne napísanými výstupmi postáv (za všetky snáď"Mal tu stáť kultúrny dom, ale materiál sa časom potratil. Tak teraz nemáme kultúrny dom, ale máme kultúrne domy. Poniektorí."). Interakcie medzi protagonistami, často nenápadne pôsobiace, ale o to vtipnejšie, fungujú aj vďaka kvalitnému hereckému obsadeniu. Výrazné nie je iba falošné filmárske trio (Lubomír Hrůza,Josef HajdučíkaZora Kolínska), ale aj predseda MNV Sopúch (Viliam Polónyi) či jeho "podržtaška" Koniarek (výbornýJaroslav Štercl). Aspoň o kúsok viac priestoru by sa, pravda, mohlo ujsťFrantiškovi DibarboroviaEmílii Vášaryovej. Dovolíme si tvrdiť, žeOdhalenie Alžbety Báthoryčkyje divácky do veľkej miery nepochopeným filmom. Na povrchu síce Lackovo dielo môže pôsobiť ako mierne chaotický počin o jednej "filmovačke", oveľa dôležitejšia je však skutočná myšlienka snímky, ktorá je v jej scénach jasne čitateľná v replikách postáv. Dielo nenápadné, ale najmä obsahovo príjemne prekvapujúce.

Kde sa tento film celý ten čas schovával a odrazu keď beží v kinách Jakubisková Bathory sa tu objaví a popri tom nie je to vôbec zlý film. Vidieť aj na počte hodnoteniach filmu, že bol asi pekne dlhý čas niekde schovaný v archíve, pre asi nejakú tu extravagantnosť, či aj šteklivé scény, ktoré sú na rok vzniku dosť prekvapeným a asi aj osvieženým vtedajšej tvorby, a tak sa moc nečudujem, že stratený film sa objavil až dnes. Okrem dosť originálneho príbehu sa tu nájdu aj fajn hlášky, či vydarené komické scénky./60%/

Vidim, ze filmy Jana Lacka maji spolecneho jmenovatele hned v nekolika aspektech: vyborne namety, spatny vyber hercu (nebo jejich mdle vykony) a velmi nudne zpracovani. Toto je snad ale jeho nejhorsi pocin. Od nikud nikam...

Několik vtipných scén, na začátku po příjezdu údajných filmařů na maloměsto, jehož obyvatelé se seběhnou na "casting", když uslyší o honoráři, nebo přirovnání tělocvičny k mučírně etc. Jinak dost prosté a nepříliš záživné...