Němý výkřik (1979)

Vôbec som nevedel do čoho idem a ani čo očakávať. K filmu ma zlákala Barbara Steel, ale ktorá tu hrala len niekoľko minút. A to je veľká škoda. Pravé ona tu bola najpresvedčivejšia a jej pohlaď bol vražedný. Vrážd bolo poskromne a ani sa moc nevydarili. Originalita tu tiež chyba a kto videl niekoľko podobných filmov vie, ako toto skonči i aký zvrat bude nasledovať. Takže je to umiernený slasher, ktorý nie je až tak zaujímavý či krvavý, ale aspoň plynie rýchlo. Tým sa vyvaruje toho, že by tu bola nuda. Silné 4*.

Atypický slasher, ktorý sa takmer celý odohráva v jednom väčšom dome. Aj po rokoch má stále čo povedať. Dobrá atmosféra podporená dobrou hudbou, trochu krvi, trochu ľakačiek a mysteriózna zápletka, ktorá filmu svedčí. Obsadenie nič moc - už postarší Mitchell sa príliš nečiní a za Barbaru Steel "hrajú" iba jej rozpustené vlasy. Aj keď ide len o vyvraždovanie vysokoškolákov a záverená pointa vyzerá akoby narýchlo zbúchaná, spracovanie má na rozdiel od typických slasherových zástupcov navrch, takže celková spokojnosť.

I keď atmosférou i rokom výroby film patrí do zlatého obdobia 80s slasherov, a slasher to i určite zčasti je, je to i pomalý chiller, ktorý vsádza na atmosféru, všadeprítomné staré tajomstvo a maximálne využíva potenciál perfektnej lokácie starého domu nad morom. Vrážd je tu málo, ale sú štýlové a strašidelné, symfonická hudba je skvelá, taktiež spracovanie je na úrovni a veľmi dobre podtrhuje už spomínanú atmosféru. A kráľovná talianskych gotických horrorov Barbara Steele tu podala parádny, zimomriavkový výkon.

The Silent Scream, posledný "veľký" film legendárnej hororovej divy Barbary Steele, v čase uvedenia sprevádzaný výraznou reklamnou kampaňou, veľa sľuboval. S odstupom rokov treba uznať, že v kontexte žánrovo príbuzných slasherov z 80. rokov je to vcelku nadpriemerný kus. Filmový príbeh od začiatku vzbudzuje mrazivé očakávania: podivný dom na morskom pobreží, čudná majiteľka, ktorá nevychádza z izby... Malá skupinka vysokoškolákov, ktorá v dome nájde ubytovanie, správne tuší, že medzi jeho stenami sa ukrýva niečo príšerné. Aj keď je Silent Scream vnímaný ako slasher, krvavý príliš nie je, gore scény sú zdržanlivé. Skôr využíva prvky melodrámy. Na rozdiel od mnohých slasherov, ktorých sa v 80. rokoch točili kvantá, je však naozaj strašidelný. Napriek nízkemu bodycountu totiž dokáže zaujať temnou atmosférou umocnenou hudbou plnou nepokoja. Zo súčasného pohľadu sa dej odvíja možno trochu menej dynamicky a pomalšie, zato kompozícia príbehu je premyslená a napätie riadne vygradované...

Pohodový slasher podľa otrepanej šablóny, v ktorom na počudovanie nehrá prím gore, níbrž boli všetky karty vsadené na atmosféru v starom baráku. “Silent scream” nenudí najmä vďaka tajomnu a očakávaniam z rozuzlenia, no Ja osobne si myslím, že sa z toho dalo vyťažiť viac.